Hlavnou témou októbrového čísla Quarku je diaľkový prieskum Zeme (DPZ) z družíc pomocou radarovej interferometrie. Ten umožňuje sledovať zmeny zemského povrchu na veľkých územiach a súčasne zachytiť aj malé zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. Uplatňuje sa pri tvorbe digitálneho modelu reliéfu povrchu Zeme a pri monitorovaní životného prostredia.
Jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí DPZ je radarová interferometria (InSAR, z anglického Interferometric Synthetic Aperture Radar), čo je družicová technológia využívajúca princíp radaru. Jej posledné technologické výdobytky umožňujú prejsť od sledovania javov, zmien na veľkých územiach (napr. zemetrasenia, vulkanická činnosť, záplavy a zosuvy) až k sledovaniu javov na menších plochách, ľudskou činnosťou vytvorených stavieb (napr. sledovanie stability priehrad, elektrární, mostov, výškových budov). Táto metóda našla uplatnenie aj pri tvorbe digitálneho modelu reliéfu zemského povrchu, popise rôznych druhov krajinnej pokrývky a pri monitorovaní a prieskumoch životného prostredia.
V každom ekosystéme majú rastliny svoje nezastupiteľné miesto. Vďaka svojej schopnosti vyrábať organické látky z anorganických sa považujú za najsamostatnejšiu ríšu živých organizmov. Aj ony sú však závislé od existencie množstva ďalších organizmov. Kvôli prevahe hmyzu ako koristi sa u mnohých mäsožravých rastlín používa pojem hmyzožravá rastlina. Je to rastlina, ktorá sa živí lovom živočíchov, prevažne hmyzom. Mäsožravé rastliny sú schopné, samozrejme, aj fotosyntézy. Tieto druhy však často rastú na chudobných pôdach, preto sa u nich v dôsledku nedostatočného príjmu živín z pôdy vyvinul dravý spôsob života – predácia. Na svete je v súčasnosti známych okolo 650 druhov mäsožravých rastlín a stále sa objavujú nové. Prvým autorom diela o mäsožravých rastlinách sa v roku 1875 stal Charles Darwin. V knihe Insectivorous Plants (Hmyzožravé rastliny) zhrnul všetky dovtedajšie poznatky o spôsobe života a love v tom období známych hmyzožravých rastlín, ako bola napríklad Drosera rotundifolia.
Postavím auto pre masy. Bude dosť veľké pre rodinu, ale aj dosť malé na to, aby s ním jeden človek mohol jazdiť a starať sa oň. Bude vyrobené z najlepších materiálov, najlepšími zamestnancami, s najjednoduchšou konštrukciou, ktorú dokáže moderné inžinierstvo vymyslieť. Ale bude také lacné, že každý pracujúci za dobrý plat bude vlastniť jedno – a užívať si so svojou rodinou veľa hodín radosti pod Božím šírym nebom, vyhlásil Henry Ford pred začatím výroby Téčka. Neboli to slová namyslenca, ale reformátora s jasnou víziou, vychádzajúcou z reálnych možností. V zime roku 1906 vyhradil Ford vo svojej továrni na Piquette Avenue v Detroite uzavretú miestnosť pre tím najschopnejších inžinierov, ktorí dva roky tajne pracovali na návrhu prvého ľudového auta. Najväčšiu pozornosť venovali použitým materiálom. Ford veril, že vysoká začiatočná investícia do hi-tech riešení sa čoskoro vráti. A nemýlil sa.
Okrem troch vyššie uvedených tém nájdete v októbrovom Quarku aj množstvo ďalších zaujímavých článkov. Dozviete sa, že strojové učenie je typ umelej inteligencie, ktorá má schopnosť učiť sa spoznávať atribúty reálneho sveta a následne na ne adekvátne reagovať bez toho, aby bol riadiaci počítač inteligentného systému na takéto úlohy naprogramovaný. Spoločnosť IBM a Albertská univerzita v kanadskom Edmontone využívajú strojové učenie pri identifikovaní pacientov so schizofréniou. Tomáš Bertók, ocenený ako Mladá osobnosť vedy 2016, rozpráva v rozhovore o tom, ako podľahol čaru prírodných vied, predovšetkým biotechnológii. Dočítate sa aj o živote obľúbeného daniela škvrnitého a o tom, ako sa ocitol na našom území. Americký kontinent bol podľa najnovších archeologických dôkazov osídlený ľuďmi oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Odborníka sme sa spýtali, či sa rastúca sila čínskej ekonomiky prejavuje aj v kozmickom programe. Zaujímavosťou pre aktívnych turistov je najdlhší zavesený most pre peších, dlhý 494 metrov, na švajčiarskej turistickej magistrále Europaweg. Technické stavby reprezentuje v októbrovom Quarku desať aktuálne najvyšších budov sveta, z ktorých len jedna sa nachádza na západnej pologuli. Ak vás v tomto blížiacom sa chrípkovom období zaujíma téma boja s vírusovými infekciami, Quark vás pozýva do októbrovej vedeckej kaviarne na diskusiu o vírusoch. Pri listovaní časopisom Quark nevynechajte ani zaujímavý článok o histórii výpočtovej techniky na Slovensku alebo o tom, kto je považovaný za otca obyčajnej sódovky. Na konci sa opäť môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky našimi úlohami.
V októbrovom čísle časopisu Quark nájdete
Nanočastice zlata a albumín
Vedci zistili, že nanočastice zlata dokážu chrániť ľudský albumín a ich stabilizujúci účinok má perspektívu využitia pre širokú škálu biotechnologických aplikácií.
Vesmírni zememerači
Diaľkový prieskum Zeme z družíc pomocou radarovej interferometrie sa využíva pri tvorbe digitálneho modelu reliéfu zemského povrchu a pri monitorovaní životného prostredia.
Môžu stroje myslieť?
Hlavný problém vo vytvorení mysliacich strojov spočíva v tom, že ľudia využívajú nielen zmysly, ale aj intuíciu, a preto nie je ľahké algoritmizovať spôsob, ako uvažujeme.
Umelou inteligenciou na schizofréniu
Umelá inteligencia a algoritmy strojového učenia dokážu so 74 % presnosťou predvídať prípady schizofrénie. Schizofrénia je duševná porucha, ktorou trpí až jedno percento ľudí.
Pohodlie vykúpené rizikom
Využívanie bezkontaktnej karty je síce jednoduchšie a rýchlejšie, no mnoho ľudí si neuvedomuje riziko krádeže. Zlodejom pritom na krádež stačí mobil.
Od lepiacej pásky k medicíne
Pre Tomáša Bertóka, mladého vedca z Chemického ústavu SAV, bola biotechnológia jasnou voľbou už na gymnáziu. Za výsledky svojej práce získal ocenenie Mladá osobnosť vedy 2016.
Centrum Galaxie ako laboratórium
Pohyb hviezd v okolí superhmotnej čiernej diery v centre Mliečnej cesty by mohli ovplyvňovať efekty, ktorých existencia vyplýva z Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.
Dama nie je dáma
Aj keď daniel škvrnitý nepatrí medzi naše pôvodné druhy, postupom času sa stal trvalou súčasťou slovenskej fauny a patrí k významným druhom poľovnej zveri.
Americké prekvapenie
Úmyselne kameňmi štiepané kosti pravekého príbuzného slonov menia pohľad na najskoršie osídlenie Ameriky. Dostali sa ľudia do Nového sveta už pred vyše 100-tisíc rokmi?
Čínska cesta na Mesiac
Čínsky kozmický program Čchang-e sa radí medzi najkomplexnejšie vesmírne misie smerujúce k nášmu najbližšiemu planetárnemu susedovi – Mesiacu.
Postavil svet na kolesá
Keď začal Henry Ford v roku 1908 vyrábať model T, ešte netušil, že začal meniť nielen automobilový priemysel, ale aj hospodárstvo, Severnú Ameriku, ba vlastne celý svet.
Rotácia jadra Slnka
Vedci zistili, že jadro Slnka vykoná jednu otočku raz za týždeň a rotuje rýchlejšie ako jeho vonkajšie vrstvy, napriek tomu je už 4,6 miliardy rokov v stabilnom stave.
Okná až do oblakov
Z desiatich aktuálne najvyšších budov sveta sa päť nachádza v Číne a len jednu postavili na západnej pologuli. Polovicu z nich navrhli architekti z amerického štúdia Kohn Pedersen Fox.
Made in (Czecho)Slovakia
Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku v areáli SAV na Patrónke v Bratislave je jedinečnou prezentáciou vývoja informačných technológií na Slovensku v rokoch 1958 až 1990.
Objaviteľ princípu reaktívnej sily
A stále sa točí! Teraz však nie Zem, ale Segnerovo koleso. Jeho vynálezcom bol Bratislavčan nemeckého pôvodu – Ján Andrej Segner. Zaoberal sa aj astronómiou a princípmi existencie svetla.
