Hlavná téma februárového čísla časopisu Quark je venovaná vzniku a vývoju kalendárov. Plynutie času a striedanie prírodných cyklov ľudí odjakživa fascinovali, a tak sú v rôznych druhoch kalendárov zachytené prapôvodné rytmy života celých civilizácií.
Zárezy na kolese času
Dátumy sú iba prázdne čísla, počúvame často. Z astronomického hľadiska je skutočne jedno, v ktorom bode dráhy Zeme okolo Slnka povieme Teraz! a začneme rátať obehy, ktorými potom meriame ľudské dejiny. Z hľadiska tých dejín to však jedno nikdy nebolo.
Vynález kalendára, ktorým človek spojil astronómiu a matematiku, aby začal merať plynutie času a prírodných cyklov, možno pokojne porovnávať s vynálezom kolesa. Dokonca poznáme civilizácie, ktoré nepoznali koleso, no bez kalendára sa ani jedna z nich nezaobišla.
Vydanie Quarku obsahujúce tento článok vyšlo 1. februára 2022. Aspoň tam, kde vládne gregoriánsky kalendár. V juliánskom kalendári je však 19. januára 2022. Podľa hebrejského kalendára februárový Quark vyšiel na 30. ševat roku 5782. Pravda, len do zotmenia; po zotmení to bude už 1. adar I. Podľa islamského kalendára Quark vyšiel 28., resp. 29. džumada roku 1443. Perzský kalendár označuje tento deň ako 12. bahman roku 1400, etiópsky kalendár ako 24. tir 2014. Indický občiansky kalendár, ktorým indická vláda v roku 1952 zjednotila 30 rôznych miestnych kalendárov, zaznamená náš 1. február 2022 ako 12. magha 1943. Mayský kalendár, ktorý je taký populárny medzi záhadológmi a ktorý je v skutočnosti súborom troch paralelných kalendárov, ukáže v tento deň 13.0.9.4.9. podľa tzv. Veľkého počtu, 7. pax podľa Haab a 5. muluc podľa systému Tzolkin. Tých, čo sú presvedčení, že najvýznamnejším (a najhlučnejším) okamihom roka býva prelom nášho 31. decembra a 1. januára, bude možno zaujímať, že práve nášho 1. februára 2022 majú v Číne Nový rok – 1. deň Yi Yu 1. mesiaca roku Tigra 4720.
Naozaj, všetko sú to len čísla. Za nimi sa však skrývajú prapôvodné rytmy života celých civilizácií. Podobne, ako nie je vo vesmírnych meradlách dosť dobre možné hovoriť o jednom spoločnom teraz, žiadne spoločné teraz akoby nikdy nepanovalo ani medzi rôznymi kultúrami na Zemi. Skutočnosť, že v prípade kalendárov nie sú na vine priepasti priestoročasu ani relativita, na tom veľa nemení. Beh času bol pre ľudstvo vždy zásadný, rôzne kultúry ho však vnímali celkom inak.
Záhady výpočtového sveta
Existuje niečo, čo nedokážu ani počítače budúcnosti? O hlavolamoch, počítačoch a fyzike a o tom, čo nám príroda dovolí a nedovolí vypočítať, sme sa rozprávali s Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave.
V hlavnej úlohe imunita
Ani po dvoch rokoch spolunažívania s vírusom SARS-CoV-2 nemôžeme povedať, že poznáme všetky jeho intímne stránky.
Bratislava pod hladinou
V oblasti Mlynskej doliny v Bratislave skúmali geológovia a paleontológovia sedimenty Panónskeho jazera. Aké podmienky tam pred asi 10 miliónmi rokov panovali?
Ježe proti antibiotikám, Storočné vzplanutie, Prví Kelti v Británii, Zelené kométy, Odolávanie tlaku, Ako ryby na suchu, Mayov nezničilo sucho, Deti kozmickej Kravy, Chudobnejšie teplé moria, Ako prežiť v púšti, Najnohatejšie stvorenie, Psy rozoznajú jazyky, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj vo februárovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber ďalších článkov vo februárovom čísle časopisu Quark
… a na konci je úspech
V pokračovaní článku o technologickom procese sušenia inovátori zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave približujú ich návrh novej vákuovej sušiarne na sušenie biologických materiálov.
Hon na čierne diery
Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorú prezradil pohyb jej hviezdneho sprievodcu. Túto detekčnú metódu použili vedci na odhalenie čiernej diery hviezdnej hmotnosti ležiacej mimo Mliečnej cesty vôbec po prvý raz.
Návrat plachého lovca
Do potoka Vydrica v bratislavských mestských lesoch sa po dlhých rokoch vrátila vydra riečna. To je potešujúca správa, pretože vydra patrí medzi ohrozené živočíchy.
Život na vysokej nohe
Medzi naše najznámejšie a najobávanejšie druhy húb patria muchotrávky. V tejto skupine nájdeme viacero druhov, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné.
Veterný február
Z meteorologického hľadiska je február posledným zimným mesiacom. Dni sa postupne predlžujú, mení sa energetická bilancia Zeme. Vo vyšších zemepisných šírkach sa však ešte nachádzajú veľké zásoby studeného vzduchu.
Vláčikom do kopca
Ako pomôcť vlakom vyštverať sa do strminy? Jednou z možností je pridať medzi koľajnice ozubený pás a na železničnú súpravu umiestniť ozubené koleso. Takto sa zrodila zubačka.
Digitálne stavebníctvo
Podľa expertov stavbári začnú čoskoro pracovať s výpočtovou technikou a využívať výdobytky digitálneho veku, roboty či rozšírenú realitu.
Čo sa skrýva pod snehom?
Lyžiarsky priemysel možno zaradiť medzi odvetvia turizmu závislé od ideálnych poveternostných podmienok. Z toho vyplýva, že jeho fungovanie je úzko späté so zmenou klímy.
Okamžité zmrazenie
Mrazničku má každý z nás doma a určite sme si už v lete pripravovali kocky ľadu. Prípadne nám napadlo dať nápoj vo fľaši priamo chladiť do mrazničky. Ak sme potom na takúto fľašu na pár hodín zabudli, čakalo nás v mraziacom boxe nemilé prekvapenie.
Kyseliny a zásady
V prvom článku série Vedecká kuchyňa sme nahliadli do sveta molekúl. Tentoraz sa pustíme do problematiky chemických reakcií a pH. Často sa s nimi stretávame pri práci v kuchyni.
Matematické mosty
Čo všetko dokážeme iba pomocou obyčajného kružidla a pravítka? Túto otázku si kedysi položili starovekí Gréci. Zaviedla ich do ďalekých nezmapovaných zákutí matematiky.
Narazí do nás Andromeda?
Pred asi 10 rokmi astronómovia vyhlásili, že naša Galaxia má kolízny kurz s galaxiou Andromeda. Znie to desivo, nastane to však až o štyri miliardy rokov, pôjde skôr o akési splynutie dvoch rojov múch, no a navyše k tomu možno ani vôbec nedôjde.
Nový blízkoslnečný asteroid
Vedci objavili asteroid, ktorý obieha okolo Slnka raz za 113 dní, čo je najkratšia obežná doba akéhokoľvek známeho asteroidu a druhá najkratšia obežná doba akéhokoľvek objektu našej slnečnej sústavy, hneď za planétou Merkúr.
Od legiend k faktom
Analýza sedimentov z jazerného dna preukázala osídlenie Faerských ostrovov pravdepodobne Keltmi z Írska či Škótska už okolo roku 500, stáročia pred nórskymi Vikingmi.
Veže v krajine
Hodnota vodojemov nemusí súvisieť s ich vekom. Sú to totiž pamiatky, ktoré sú, azda s výnimkou železničných vodojemov a rezervoárov vody stredovekých hradov, od svojho postavenia stále funkčné, pravidelne udržiavané a obnovované.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. februára 2022, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
