Piesok je všade okolo nás. Prinášame si ho domov vo vreckách, vo vlasoch aj v topánkach z pieskoviska na sídlisku, z pláže, z riečneho brehu, z lomu. Piesok svetlý, tmavý, mokrý, suchý, jemný alebo hrubozrnnejší. Nerozmýšľame však nad tým, čo všetko nám piesok tají, o čom môže po poriadnom výsluchu porozprávať.
Piesok môže vznikať rôznym spôsobom, z rôznych hornín, a dokonca ho môžeme aj vyrobiť. Môže mať tisíce, ale aj milióny rokov. Najčastejšie vzniká rozrušením (zvetrávaním) pôvodnej horniny a následným prenesením a uložením jej zrniek na iné miesto. Zrnká, hovoríme im aj klasty, najčastejšie odnášajú voda alebo vietor. Zloženie, veľkosť a tvar zrniek piesku závisia od toho, ktorý typ cesty si zvolia a ako dlho sa rozhodnú cestovať. Niekedy je cesta piesku tajomná a bizarná. Napríklad ten najkrajší piesok známych morských pláží prechádza tráviacim traktom koralových rybičiek papagájovcov (čeľaď Scaridae).
Sila a smer prúdenia
Tajomstvá piesku môžeme odhaliť pozorným pohľadom alebo si pomôžeme lupou či rôznymi typmi mikroskopov. Veľa zistíme aj vnímavým pohľadom na odhalené defilé piesčitých usadenín v našom okolí. Poznáme veľa pieskových lomov, kde sa ešte piesok ťaží, ale aj takých, ktoré sú už nevyužívané, no ich steny ešte nestihli zarásť trávou a náletovými drevinami. Veľa vieme objaviť aj vo vykopaných základoch domov alebo nových ciest. Ak sa pozornejšie pozrieme na stenu lomu, zistíme, že často to nie je len jednoliata masa piesku. V stenách možno badať vrstvy, ktoré majú rôzny sklon, každá má inú hrúbku, majú odlišnú farbu, dokonca aj jednotlivé zrnká piesku majú rôznu veľkosť. Tak môžeme odhaliť prvé tajomstvo, týkajúce sa sily vody či vetra, ktoré piesok odniesli. Pretože tam, kde sú zrnká piesku väčšie, voda alebo vietor mali viac energie, aby ich uniesli.
Ak energiu práve stratili, klasty, ktoré boli ťažké, vypadli z prúdu a podľahnúc zákonom gravitácie sa usadili na dne. Vrstvy teda môžu vznikať najmä mechanizmami: usadzovaním z hustého prúdu, ukladaním častíc v dôsledku zmeny rýchlosti prúdu a usadzovaním nánosov v okolí prekážok. Druhým tajomstvom je smer, ktorým voda tiekla alebo vietor vial. Vrstvy sú často šikmo uložené. Nápadné býva výrazne rýchlo sa meniace šikmé zvrstvenie eolických (viatych) pieskov. Zvrstvenia nám prezradia, či ide o riečny alebo morský piesok. Čerinky alebo zvlnenia na vrstvovej ploche nám našepkajú, aká bola sila vlnenia. Rôzne uklonené zvrstvenia môžu hovoriť o zmenách smeru vodného alebo vzdušného prúdu, o zmene jeho unášacej schopnosti, ale aj o tom, na ako orientovaný rez vrstvami sa pozeráme. Napríklad v pieskoch prepracovaných striedajúcimi sa prúdmi prílivov a odlivov môžu byť zvrstvenia dokonca naklonené proti sebe.
Náhle zmeny
Náročnejší pozorovateľ si všimne rôzne nerovnomernosti, nelogické útvary v inak pravidelnej stavbe steny. Všimne si zvlnenie, posuny a prerušenia vrstiev, lievikovité alebo rúrkovité útvary, ktoré jednotlivé vrstvy viac alebo menej ostro presekávajú. Niektoré môžu byť orientované súhlasne s vrstvovitosťou, ale môžu mať inú farbu či zrnitosť. Aby sme odhalili toto tajomstvo, musíme siahnuť hlbšie do vedomostí z biológie, chémie alebo z fyziky. Musíme nechať pracovať predstavivosť, schopnosti kombinovať a spájať poznatky. Výskyt nepravidelností môže zapríčiniť napríklad sklon dna, ale aj oveľa drastickejšie javy, ako sú zemetrasenia a cunami. Nespevnené sedimenty na svahu sa môžu pohnúť, zosunúť, a tak sa vytvoria zvlnené vrstvy. Zemetrasenie sa môže prejaviť pretrhnutím a posunutím vrstiev nahor či nadol. Dokonca aj veľká búrka po sebe zanecháva stopy v podobe náhlej zmeny typu sedimentu – napríklad vpády hrubozrnného sedimentu so zvyškami suchozemských alebo plážových organizmov do jemnozrnného piesku usadeného v pokojnom prostredí.
Na dne mora či jazera sa tiež môže vytvárať plyn, ktorý bublajúc uniká smerom nahor, naprieč už uloženými vrstvičkami, pričom za sebou nechá lievikovitú stopu. Podobne sa správa i voda unikajúca z pórov nespevneného sedimentu. Jasne viditeľné rúrky, ktoré pretínajú vrstvy, sú často inej farby, alebo sú vyplnené usadeninou inej zrnitosti. Predstavujú stopy, ktoré nám poodhaľujú tajomstvo obyvateľov dávneho mora alebo jazera. Nazývame ich aj bioturbácie. Aké tvory si v súčasnosti vyhrabávajú nory? Ktoré organizmy žijú v mäkkom sedimente na dne? Môžu to byť červy, mäkkýše, článkonožce (kraby, rôzne ráčiky) alebo ježovky a hviezdice. Keďže sa našli, hoci vzácne, skamenené organizmy priamo vo svojich výhraboch, norách alebo vo svojich stopách, môžeme si tie zvláštne útvary v piesku vysvetliť.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
doc. Mgr. Natália Hudáčková Hlavatá, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Mgr. Juraj Littva, PhD.
Správa slovenských jaskýň
