Lyžiarsky priemysel možno zaradiť medzi odvetvia turizmu závislé od ideálnych poveternostných podmienok. Z toho vyplýva, že jeho fungovanie je úzko späté so zmenou klímy.
Už v priebehu minulého storočia začalo dochádzať k úbytku prírodného snehu. Príjmy lyžiarskeho priemyslu sa znižovali a ako riešenie sa ukázal prechod na dvojsezónnu prevádzku s využitím umelého zasnežovania, vďaka čomu máme možnosť lyžovať sa až päť či šesť mesiacov v roku. V súčasnosti na Slovensku existuje už len minimum lyžiarskych stredísk, ktoré by techniku umelého zasnežovania nevyužívali, keďže prirodzená snehová pokrývka na našom území už dlhodobo nie je dostačujúca. Prevádzka lyžiarskeho strediska však so sebou nesie aj mnoho iných rizík, ktoré nie sú priateľské k životnému prostrediu, napríklad nadmerná spotreba elektrickej energie, fragmentácia biotopov, vysoká spotreba vody, vyrušovanie okolitej zveri, produkcia odpadu amnohé ďalšie. Jedným z fenoménov podnecujúcich početné botanické výskumy je aj vplyv dlhotrvajúcej snehovej pokrývky na vegetáciu.
Náuka o vegetácii
Vyhodnotenie rozsahu antropogénneho vplyvu na vegetačnú pokrývku na lyžiarskych svahoch je možné s využitím zberu ekologických a vegetačných údajov. Fytocenológia, sprostredkujúca takýto výskum a nazývaná tiež náuka o vegetácii alebo geobotanika, je biologická veda skúmajúca zoskupenie rastlinných druhov a ich jedincov v čase a priestore, teda na úrovni rastlinných spoločenstiev (fytocenóz). Fytocenózy sa skladajú z populácií jedného alebo viacerých druhov, ktoré sú prispôsobené danému prostrediu a vytvorili si akési dynamické vzťahy medzi sebou.
V prípade lyžiarskych zjazdoviek sa stretávame s bohatou variabilitou najmä travinno-bylinných druhov, závisiacou nielen od rôznych topografických faktorov (nadmorská výška, sklon či orientácia svahu), ale aj manažmentových opatrení, ktoré sa na svahoch vykonávajú. Medzi hlavné antropické faktory pôsobiace na vegetáciu lyžiarskeho terénu patria pohyb lyžiarov, odstránenie pôvodnej vegetácie a následné vysádzanie zmesi tráv a bylín, kosenie, úpravy terénu, umelé zasnežovanie a úprava snehovej pokrývky. Lúky a pasienky lyžiarskych zjazdoviek sa pravidelne kosia a spásajú, pretože vysoká vegetácia je pre prevádzku lyžiarskych zjazdoviek neprijateľná. Zároveň tieto úkony zabraňujú sukcesii, a tým zachovávajú pôvodnú flóru.
Trávy a byliny na zjazdovkách
Predlžovanie lyžiarskej sezóny využitím umelého snehu však značne komplikuje život niektorým rastlinám. Skracuje ich vegetačnú dobu a z dlhodobého hľadiska znižuje ich vitalitu. V horizonte desiatok rokov hrozí, že takto zasiahnuté druhy začnú zo zjazdoviek ustupovať a tak uvoľnia miesto pre rast iných (aj nepôvodných) druhov. Na tvorbu umelého snehu by sa mali využívať vodné nádrže určené na tento účel, nie priľahlé vodné toky, lebo takýto vysoký odber vody môže rozkolísať ich vodný režim.
Napriek všetkým spomenutým faktorom sa lyžiarske zjazdovky s ústupom snehovej pokrývky menia na rozmanité mezofilné lúky plné kvitnúcich tráv a bylín. Floristická kompozícia lyžiarskych zjazdoviek by sa dala zhrnúť do piatich zväzov: mezofilné lúky (Arrhenatherion elatioris), mezofilné pasienky nižších a stredných polôh (Cynosurion cristati), horské trojštetové lúky (Polygono bistortae-Trisetion flavescentis), psicové a psinčekové travinno-bylinné spoločenstvá v horskom stupni (Nardo strictae-Agrostion tenuis) a oligotrofné psicové pasienky a nehnojené lúky v kolínnom a submontánnom stupni (Violion caninae).
Ekologické niky
Stanovištné podmienky pre rast vegetácie na zjazdovkách však nie sú homogénne a ich mozaikovitý charakter sa vytvoril aj vďaka vysokej intenzite zaťaženia turistami. Otvorené priestranstvá zjazdoviek fungujú ako vhodné ekologické niky (súbor nárokov určitého druhu potrebných na jeho prežitie) na ecesiu, teda vzídenia a trvalé uchytenie diaspór najrôznejších druhov z blízkeho i vzdialeného okolia. V prípade uchytenia dochádza k ich ďalšiemu generatívnemu alebo vegetatívnemu šíreniu.
Významný je aj počet ruderálnych druhov, ktoré zvyčajne rastú na rumoviskách či zanedbaných miestach. Tieto druhy sa šíria na zjazdovky zo synantropizovanej lemovej vegetácie ciest križujúcich na mnohých miestach zjazdovky alebo z lyžiarmi narušených plôch pod lyžiarskymi vlekmi. Druhým dôvodom výrazného nárastu počtu nepôvodných, ale aj mnohých apofytických druhov, je mulčovanie povrchu.
Aj keď je lyžovanie považované za aktivitu, ktorá má na vysokohorské prostredie väčší vplyv ako samotné prírodné disturbancie, ostáva obľúbeným športom mnohých z nás. Riešením je aj udržateľné prevádzkovanie lyžiarskych tratí, ktoré nemusí mať nutne negatívny vplyv na okolité prostredie, len je potrebné obmedziť najmä drastické zásahy pri výstavbe zjazdoviek. Vplyv umelého snehu na vegetáciu by však mal byť aj naďalej sledovaný, hlavne z hľadiska jeho dlhodobého pôsobenia, ktoré ešte nie je dostatočne preskúmané.
Text a foto Mgr. Simona Klačanová
Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
