Jasoň červenooký je vzácny motýľ s najvyššou spoločenskou hodnotou spomedzi chránených druhov motýľov Slovenska. Za odchyt jediného jedinca hrozí pokuta až 500 eur. O detailoch výskumu a o tom, ako sa vďaka historickým zbierkam Prírodovedného múzea SNM darí rozuzliť spleť potenciálnych aktérov zániku tohto druhu na našom území, sme sa rozprávali s entomológom Martinom Štefánikom.
Aké sú dôvody vytrácania sa vzácneho druhu motýľa jasoňa červenookého z pôvodných lokalít?
Hlavných dôvodov, prečo sa tento druh nenápadne vytráca z pôvodných stanovíšť, je hneď niekoľko. Medzi nimi sú zánik prirodzených lokalít či zmena klímy, ktoré sú výrazne zosilnené ľudskou činnosťou.
Ako sa tento proces skúma?
Keďže odchyt jedincov takého vzácneho druhu nie je v súčasnosti možný, historické zbierky predstavujú jednu z posledných možností, ako bližšie pochopiť dôvody vymierania a pokúsiť sa na ne poukázať. V našom výskume išlo o pohľad do histórie spojený s ekológiou druhu, a to prostredníctvom jedincov jasoňa červenookého zozbieraných Jánom Zelným v rokoch 1938 až 1968.
Mgr. Martin Štefánik, PhD., pracuje v súčasnosti ako konzultant pre udržateľný rozvoj pri výstavbe a správe cestných komunikácií. Študoval ochranu a využívanie prírody a krajiny na Katedre environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Pracoval a prednášal na Salzburskej univerzite a na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho vedecká činnosť sa zameriava najmä na morfológiu a chov motýľov a automatizáciu detekcie škodcov.
Kto bol Ján Zelný?
Ján Zelný bol uznávaný amatérsky entomológ a spoluzakladateľ Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline. Popri svojom civilnom povolaní spojára si našiel čas aj na odchyt jasoňov, ktoré zbieral na desiatkach lokalít po celom Slovensku od konca medzivojnového obdobia až do roku 1993.
Ubúdanie jedincov alebo ich stanovíšť bolo aktuálnou témou už v tom čase, o čom vypovedá úsilie Jána Zelného o reintrodukciu tohto druhu na lokality, z ktorých sa jasone vytratili. Z jeho zbierok je jasné, že jednou z lokalít, na ktoré sa rád vracal, bol práve Strečniansky priesmyk označovaný v jeho zbierkach dobovo Strečnianska prierva.
Prečo práve Strečno?
Notoricky známe Strečno a Domašínsky meander doteraz predstavujú jeden z najnebezpečnejších cestných úsekov Slovenska. Rieka Váh sa v tejto oblasti zarezala do pohoria Malej Fatry, čím vznikli prudké skalné steny a ťažko priechodný terén. V zozbieraných národných piesňach na toto územie spomína aj Ján Kollár v známom verši – tam okolo Strečna, cesta nebezpečná.
Geologický profil, ktorý pre ľudí predstavoval nebezpečenstvo padajúcich skál a nepriechodného terénu, vytvoril v úžinách okolo Strečna ideálne podmienky pre húževnaté rastliny, rozchodníky. Tieto zväčša drobné rastlinky sa tlačia ako jedny z prvých spomedzi popraskaných skál, ktoré v dutinách ukrývajú malé množstvo naviatej zeminy. Pre húsenice jasoňov objavujúce sa na lokalitách už od februára je práve rozchodník hlavným zdrojom potravy. Do apríla sa húsenice obvykle zakuklia a motýle jasoňov môžeme vidieť lietať medzi júnom až septembrom. Dospelé jedince vyhľadávajú otvorené lúky, ktoré boli v oblasti Strečna dlhodobo udržiavané ľuďmi, najmä spásaním hospodárskymi zvieratami, vďaka čomu sa odďaľovalo ich zarastanie lesnou krajinou.
Ide teda o geograficky jedinečné územie…
Už tu môžeme vidieť, ako veľmi špecificky vyzerá ideálny priestor pre život jasoňa červenookého – v blízkosti niekoľkých desiatok metrov od seba sú aj odhalené skaly s rozchodníkmi pre húsenice, aj lúky pre dospelé jedince. Prítomnosť dvoch špecifických biotopov obmedzuje jasone na malé ostrovčeky ideálnych podmienok, ktoré sa aj bez zásahu človeka vedia meniť veľmi dynamicky. Ak pridáme ešte ľudskú činnosť, ktorá sa posledných 50 až 70 rokov rapídne mení a naberá na obrátkach, začína byť zrejmé, prečo sa tomuto druhu darí čoraz menej.
Ako sa jasone prispôsobovali meniacim sa podmienkam v minulosti?
Jasone sa pravdepodobne rozširovali počas ľadových dôb, keď nepriaznivé podnebie a časté premŕzanie pôdy bránilo rastu lesov v nížinách. Motýle tak mali viac otvorených lúčnych spoločenstiev a skál, ktoré porastali rozchodníky. V ľadových dobách migrovali na nové stanovištia a, naopak, počas období tepla zostávali izolované, keď sa rozrástli nížinné a podhorské lesy. Tie vyrástli na lúkach a skalách, ktoré počas ľadových dôb ostávali bez porastu stromov a jasoňom zostali len tie najnedostupenejšie miesta, ktoré nezarástli stromami.
Strečniansky priesmyk si vďaka extrémne prudkým skalným svahom a obhospodarovaniu lesov v okolí udržal obe lokality nevyhnutné pre tento druh motýľov takmer doteraz, čím sa stal ideálnou lokalitou na ich zber a výskum. V súčasnosti, keď priemerné teploty rastú, lúčne spoločenstvá úspešne zarastajú aj vo vyšších polohách. Ani pastierstvo umelo neudržiava lúky v takom rozsahu ako kedysi a jasoňom zostáva čoraz menej lokalít pre ich špecifický spôsob života.
Čomu presne sa venuje váš výskum?
Náš výskum sa usiluje zodpovedať otázku, či a ako sa na jasoňoch odrazili zmeny, ktoré nastávajú v ich prostredí, a vznikol v spolupráci Prírodovedného múzea SNM a Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Aby sme zbierky múzea nepoškodili, každého jedinca z viac ako 3 000 kusov sme individuálne nafotili rovnakou metódou aj s priloženou mierkou. Následne sme na snímkach motýľov zvolili a označili miesta, ako napríklad križovatky drobných žiliek na krídlach, ktoré sa opakujú pri každom jedincovi.
Drobné odchýlky v pozíciách týchto bodov pri jedincoch z rôznych generácií často naznačujú zmeny, ktoré mohli byť spôsobené prostredím alebo stavom populácie na konkrétnej lokalite.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
