Čo živí Amazonský prales?

Amazonský prales nazývame pľúca Zeme, aj keď planktón sa pri tom cíti trochu urazene. Ide o najväčší tropický prales s plochou viac ako päť miliónov štvorcových kilometrov.

Foto wikipédia/Neil Palmer/CIAT, CC BY-SA 2.0

Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíce druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu. Na svete sú asi tri bilióny stromov, z toho 400 miliárd nájdeme práve tam. Čo umožňuje takúto obrovskú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny? Jedným z najzaujímavejších faktov o tomto mieste je pre mňa to, že jeho živiny pochádzajú prevažne z okolia Čadského jazera.
Ak ste nepohoreli z geografie, musí vám to znieť trochu čudne. Čadské jazero sa predsa nachádza v Afrike medzi štátmi Nigéria, Niger, Čad a Kamerun. Posledné roky sa v dôsledku klimatických zmien, rastu populácie a rapídneho zavlažovania prudko zmenšuje. Kedysi však nebolo jazerom, ale megajazerom. Veľké okolie súčasného jazera tak bolo v minulosti jeho dnom. Vďaka tomu je teraz pôda plná výživného minerálneho prachu z opálových schránok jednobunkových rias (tzv. diatomit).
Čo však majú sucho a prach saharskej púšte spoločné s bujným pralesom? Existuje jedno špeciálne miesto – nížina Bodélé. Ide o pomerne malé územie, zaberajúce asi 2 % plochy Sahary. Nachádza sa niekoľko kilometrov západne od pohorí Tibesti a Ennedi. Medzi nimi je relatívne úzky, asi stokilometrový priesmyk. Ten funguje ako lievik na vietor, ktorý tam výrazne naberá na sile a víri do vzduchu obrovské množstvo spomínaného minerálneho prachu. Väčšina ho dopadne do Atlantického oceána, no asi pätina skončí v Amazonskom pralese – dosť na to, aby ho dlhodobo zásobovala živinami. Za rok sú to desiatky miliárd ton, ktoré by sa lietadlami cez oceán ťažko zvážali.
Najvyprahnutejšie miesto planéty tak vďaka geografickej náhode umožňuje existenciu toho najživšieho. Neviem, či existuje krajší príklad toho, ako je Zem jeden veľký a prepojený ekosystém.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.