Pri pohľade na ladné pohyby gymnastiek a gymnastov pri cvičení a presnú choreografiu ich zostáv by sa mohlo zdať, že hlavným atribútom potrebným pre pestovanie tohto športu je grácia. V skutočnosti je základom gymnastiky náročná silová aktivita.
Kombinácia sily, ohybnosti, vytrvalosti a presnosti robí z gymnastiky jeden z fyzicky najnáročnejších športov, ktorý si vyžaduje špeciálnu kombináciu fyzických vlastností a intenzívneho tréningu. Vzhľadom na pôvod a históriu gymnastiky je to celkom prirodzené.
Sila a pohyb
Gymnasti potrebujú výnimočný pomer sily k telesnej hmotnosti so zameraním na relatívnu, nie absolútnu silu. Potreba sily hornej časti tela je dobre vidieť napríklad pri cvičení na kruhoch, keď sily dosahujú až 9,2-násobok telesnej hmotnosti gymnastu. Sila dolnej časti tela je rovnako dôležitá: gymnasti znášajú pri pristátí po skoku či salte 5- až 18-násobok ich telesnej hmotnosti a niekedy sú ich členky vystavené silám až 23-násobku telesnej hmotnosti.
Gymnasti musia ovládať hrubú aj jemnú motoriku pre zložité pohyby zahŕňajúce celé telo. Výbušná sila je nevyhnutná pre cviky ako napríklad dvojité salto vzad, ktoré vyžadujú rýchle generovanie sily prostredníctvom bleskových zmien tvaru. Fyzické nároky sú také intenzívne, že miera zranení patrí v tomto športe medzi najvyššie zo všetkých športov: rôzne štúdie spomínajú v priemere 2,6 zranenia na jedného gymnastu za sezónu. Približne 91 % gymnastov zažije aspoň jedno zranenie za sezónu, pričom odhadovaná miera výskytu zranení je 1,8 zranenia na tisíc hodín cvičenia. Srdcová frekvencia gymnastov často presahuje 180 úderov za minútu a pri cvičení dosahujú aj 93 % svojej maximálnej srdcovej frekvencie.
Rotácia a ťažisko
Gymnastika, to sú fyzikálne princípy v praxi. Keď gymnasta predvádza salto alebo kotúľ, otáča telo okolo imaginárneho bodu blízko svojho ťažiska. Podobne pri rotácii na kladine alebo na podlahe (prostné) by sa mal otáčať okolo zvislej osi, ktorá prechádza od hlavy po päty. Keď sa točí okolo hrazdy, používa princíp krútiaceho momentu, rotačnej sily okolo osi. Osou je hrazda a gymnastovi bude pomáhať aj prekážať gravitácia. Ak začínal zo stojky, má veľa potenciálnej energie a začína klesať. Gravitácia mu pomáha zrýchliť a premeniť potenciálnu energiu na kinetickú. V spodnej časti švihu už nemá potenciálnu energiu, ale veľa kinetickej energie a krútiaceho momentu, aby prekonal gravitáciu a vyšplhal sa späť na vrchol hrazdy.
Ťažisko gymnastu musí byť nad jeho oporou a náradím. Napríklad na kladine je ťažisko gymnastky okolo jej pása, keď stojí. Keď zdvihne ruky nad hlavu, ťažisko sa posunie nahor smerom k hrudnému košu. Ak po výskoku pristane mierne nabok, jej ťažisko sa môže posunúť a môže natiahnuť ruku alebo nohu, aby ho preniesla späť nad kladinu. Ak je príliš ďaleko, spadne. Pri krúžení okolo bradla či hrazdy sa poloha ťažiska neustále mení. Gymnasti sa musia preto točiť vrchnou časťou tela cez druhú stranu hneď, ako začnú padať, a potom sa okamžite znova roztočiť. To všetko si vyžaduje silu a množstvo energie.
R
