Vedci z Univerzity v Sydney a zo Sorbonny objavili súvislosť medzi obežnými dráhami Zeme a Marsu, globálnym otepľovaním nespôsobeným človekom a zrýchľovaním hlbokomorskej cirkulácie.
Adriana Dutkiewiczová z Univerzity v Sydney a jej kolegovia sa snažili zistiť, či sa oceánske dnové prúdy v teplejšom podnebí stávajú živšími alebo pomalšími. Preskúmali údaje z geologických vrtov z lokalít po celom svete a odhalili, že intenzita prúdov sa mení v cykloch nazývaných astronomické veľké cykly. Predpokladá sa, že k nim dochádza v dôsledku vzájomného ovplyvňovania obežných dráh Zeme a Marsu. Gravitačné polia planét v našej Slnečnej sústave sa navzájom ovplyvňujú a táto interakcia, nazývaná rezonancia, mení excentricitu planét, čo je miera toho, ako blízko ku kruhu sú ich dráhy, uviedol Dutkiewiczovej kolega Dietmar Müller. Pre Zem to znamená obdobia s vyšším dopadom slnečného žiarenia a teplejším podnebím v cykloch trvajúcich 2,4 milióna rokov.
Dôležitou zložkou otepľujúcich sa morí v minulosti boli hlbokomorské víry. Tie by mohli čiastočne zmierniť následky oslabenia atlantickej cirkulácie, ktorá poháňa Golfský prúd a udržiava mierne podnebie v Európe. Údaje za 65 miliónov rokov naznačujú, že teplejšie oceány majú intenzívnejšiu hlbokú cirkuláciu. To potenciálne zabráni stagnácii oceánu aj v prípade, že sa atlantická cirkulácia spomalí alebo úplne zastaví, dodala A. Dutkiewiczová.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
