Dama nie je dáma

Zafarbenie letnej a zimnej srsti danielov sa výrazne líši. Zimná srsť je, na rozdiel od červenohnedého letného zafarbenia, sivohnedá a bez viditeľných bielych škvŕn

Daniel škvrnitý (Dama dama) je v našej prírode atraktívnou a obľúbenou zverou, vyskytujúcou sa na mnohých miestach. Aj keď nepatrí medzi pôvodné druhy, postupom času sa stal trvalou súčasťou slovenskej fauny a patrí k významným druhom poľovnej zveri.

Z histórie až po súčasnosť

Pôvodný areál daniela škvrnitého sa nachádza v oblasti Stredomoria a juhovýchodnej Ázie až po Perzský záliv. Podľa historických údajov mali zásluhu na jeho rozšírení do strednej a západnej Európy rímske vojská, ktoré doviezli daniele na územie Anglicka, Španielska, Francúzska, Maďarska a Nemecka. Neskôr sa tento druh rozšíril aj na územie Poľska, Bieloruska, Litvy, Česka a Slovenska. Súčasný areál výskytu vznikol najmä zásluhou chovov vo zverniciach. V 15. storočí sa daniel po prvýkrát ocitol na území Česka, neskôr aj na území Slovenska, kde ho chovali v mnohých zverniciach, ale aj v parkoch ako okrasnú zver.

V populácii sa pomerne často vyskytnú aj tmavé – melanistické jedince

Jeho chov bol v tej dobe veľmi populárny a obľúbený a stal sa akýmsi módnym hitom bohatých a zámožných ľudí. Na konci 17. storočia vypustili daniela aj do voľnej prírody, kde sa začal postupne rozširovať. Jeho šírenie na našom území sa zintenzívnilo najmä po 2. svetovej vojne, keď ho viaceré poľovnícke organizácie vysadili v mnohých lokalitách našej prírody. Od tejto doby početnosť populácie danielov narastala a v súčasnosti sa odhaduje, že na našom území žije vo voľnej prírode viac ako 17 000 jedincov danielej zveri.

Teplomilné zvieratá

V našej prírode sa s danielou zverou stretneme pomerne často, nie však na celom území. Vyskytuje sa najmä na južnom a strednom Slovensku, ťažisko výskytu má v Banskobystrickom kraji. Danielia zver žije predovšetkým v nížinách a pahorkatinách. Nenájdeme ju vo vysokých polohách ani v lužných zaplavovaných lesoch, pretože neznáša chlad a vlhko.

V čase ruje sa samce danielov ozývajú zaujímavým hlasom, tzv. chŕkaním.

Vysoké nároky na životné prostredie danielov totiž pramenia z jeho stredomorského pôvodu. Keďže je to pôvodom teplomilná zver, vyhovujú jej teplé a presvetlené listnaté a zmiešané lesy, spravidla do nadmorskej výšky 600 m n. m. Obľubuje najmä dubové lesy a lesy s bohatým porastom, ktoré sa striedajú s poliami a lúkami. Tu nachádza dostatočný úkryt a potravu. Hlavnú zložku potravy danielov tvorí nepreberné množstvo najrôznejších bylín, listy stromov, mladé výhonky krov a konárov a lesné plody, najmä žalude, bukvice a gaštany. Veľmi rady si však pochutia aj na pestovaných poľnohospodárskych plodinách a dužinatých plodoch, obľubujú najmä jablká. V zime sa často uspokoja aj s kôrou stromov. Daniele rady spásajú vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), ktorý je známy svojimi protiparazitickými účinkami a daniele ho pravdepodobne spásajú preto, aby sa zbavili črevných parazitov.

Rodina nadovšetko

Danielia zver podobne ako blízko príbuzná jelenia zver žije počas roka v uzavretých sociálnych útvaroch, tzv. rodinných čriedach. Preto najčastejšie vidíme počas roka v prírode samostatné čriedy samíc s mláďatami, prípadne s jednoročnými alebo dvojročnými mladými danielmi a samostatné čriedy samcov, ktoré sa skladajú z dospelých a dospievajúcich jedincov.

Často sa stáva, že hravou náladou nakazia mláďatá aj dospelé jedince.

Staré daniele však často žijú samotársky. Toto usporiadanie sa začína meniť v období ruje danielov, keď sa samčie čriedy rozpadajú a daniele si postupne obsadzujú svoje rujoviská. Na rozdiel od jelenej zveri daniele vedú ešte spoločenskejší život. Okrem nočných hodín je danielia zver aktívna často aj počas dňa, a to najmä v dopoludňajších a podvečerných hodinách. Najaktívnejšia je počas zamračených dní, keď ju môžeme stretnúť takmer po celý deň. Jej aktivita sa znižuje len počas horúcich slnečných dní alebo počas nepriaznivého počasia, keď sa skrýva v hustých porastoch lesov a krov.

 

Hravé a bystrozraké

K zaujímavým prejavom danielej zveri patrí jej hravosť. Najmä pri mláďatách je táto vlastnosť veľmi nápadná. Mláďatá danielov sa často spoločne naháňajú a šantia doslova ako malé deti. S obľubou vyskakujú do výšky a to tak, že sa naraz odrážajú všetkými štyrmi nohami alebo bláznivo poskakujú okolo svojich matiek. Pozorovať takéto šantenie mláďat patrí k milým a nevšedným zážitkom. Túto hravosť je niekedy možné pozorovať aj pri dospelých a dospievajúcich jedincoch.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko