Ženy boli dlho odrádzané od archeológie. Ich výskumná úloha sa väčšinou obmedzovala nanajvýš na sprevádzanie svojich manželov na ich cestách po kolóniách. Hoci mohli archeológiu študovať, pri pokusoch o práce v teréne bývali prehliadané a zaznávané.
Ešte v 20. storočí, keď im už formálne nič nebránilo venovať sa aj vykopávkam, boli ženy pri takejto dobrodružnej činnosti často terčmi posmechu aj útokov mužských kolegov a venovali sa často radšej štúdiu písomností a muzeálnych zbierok. Udržať sa, ba dokonca vyniknúť v takomto prostredí si vyžadovalo vytrvalosť: vlastnosť, aká určite nechýbala prvej dáme slovenskej archeológie a spoluzakladateľke numizmatiky u nás Ľudmile Kraskovskej (1904 – 1999). Vďaka nej môžeme spoznávať rímsku a slovanskú minulosť nášho územia tak ako nikdy predtým.
Rimania v Rusovciach
O existencii rímskeho osídlenia v priestore súčasnej mestskej časti Bratislavy Rusovce sa tušilo. Pripomínali ho nielen rôzne nálezy z rímskych čias, ale aj stredoveká mapa Tabula Peutingeriana z druhej polovice 13. storočia, ktorá bola kópiou starovekej rímskej mapy. Na tejto mape bolo v miestach Rusoviec vyznačené opevnenie Gerulata (tento názov Rimania pravdepodobne prevzali od Keltov). Kastel s vojenskou posádkou, asi 45 km vzdialený od hlavného mesta provincie Hornej Panónie Carnunta, slúžil ako opevnený bod na trase Limes – severnej hranice Rímskej ríše, ktorá na našom území kopírovala tok Dunaja. Hranicu pomáhalo toto opevnenie chrániť v 2. až 4. storočí nášho letopočtu.
Až do 60. rokov 20. storočia bola však presná poloha Gerulaty neznáma. O jej objavenie sa však nezaslúžil archeologický výskum, ale stavebné práce. V roku 1961 sa začalo rozoberať niekoľko metrov vysoké návršie vedľa kostola nazývané Bergl, aby sa materiál mohol použiť na spevňovanie dunajských hrádzí. Počas prác narazili stroje na masívne murivo. Čoskoro bolo zrejmé, že ide o zvyšky rímskeho vojenského opevnenia a nastúpili archeológovia. Medzi nimi Ľudmila Kraskovská, ktorá výskum viedla a pričinila sa aj o to, aby bola Gerulata v roku 1963 vyhlásená za národnú pamiatku.
Čo je vhodné a čo nie
Ľ. Kraskovská sa odmietala nechať zavrieť k písaciemu stolu či do ticha zbierok. Bola autorkou asi 300 odborných a popularizačných prác, no jej vášňou boli vykopávky. Okrem toho, že sa stala prvou archeologičkou na Slovensku, predsudky prebíjala aj týmto rysom svojej práce. Počas svojho života (v Slovenskom národnom múzeu aktívne pôsobila až do svojej osemdesiatky) preskúmala okrem Gerulaty viac ako 50 archeologických lokalít, pričom sa špecializovala na obdobie od Ríma do konca Veľkej Moravy. Výskumy v teréne robila každý rok s výnimkou roku 1945, keď na konci druhej svetovej vojny spoluorganizovala záchranu muzeálnych zbierok pred zničením. Svoje posledné vykopávky dokončila ako 75-ročná.
Narodila sa vo Vilniuse v Litve, jej rodičia pochádzali z Ukrajiny. Rodina sa v 20. rokoch 20. storočia presťahovala do Prahy, kde začala Ľudmila študovať dejiny umenia a archeológiu. Najprv pracovala v Národnom múzeu v Prahe a neskôr v Bratislave, kde sa viac ako pol storočia starala o historicko-archeologickú zbierku. Na starosť si vzala aj zbierku mincí a svojou systematickosťou postupne vybudovala základy numizmatiky (zbierku roztriedila do piatich období podľa kľúča, ktorý sa u nás naďalej používa). Zomrela v Bratislave v deň svojich 95. narodenín.
Keď bola Gerulata ako súčasť Limes Romanus zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, bolo to uznanie aj pre ženu, ktorá po celý svoj život dokazovala nezmyselnosť tvrdení o tom, čo je a čo nie je vhodné.
R
