David Fröhlich

Prvý systematický geograf Uhorska 

David Fröhlich patrí k tým niekoľko málo vedcom na Slovensku v 17. storočí, ktorí napriek nepokojným vojnovým časom a dusnej atmosfére, nepriaznivej a nepriateľskej k názorom, ideám a ideálom hlavných reprezentantov prvej vedeckej revolúcie reagovali aspoň na niektoré z nových vedeckých názorov a kliesnili
im u nás cestu.

David Fröhlich sa narodil v Ľubici pravdepodobne v roku 1595. Jeho otec Ján Fröhlich tam od roku 1595 viedol evanjelickú školu. David študoval na gymnáziu v Kežmarku a v roku 1616 v Elblągu. Filozofiu, teológiu a medicínu študoval od roku 1620 vo Frankfurte nad Odrou a v rokoch 1627 a 1628 vo Wittenbergu. Po štúdiách precestoval veľkú časť Európy.

Kalendáre
Od roku 1629 pôsobil v Kežmarku ako súkromný učiteľ. Živil sa však – ešte ako študent už od roku 1622 – vydávaním kalendárov. Vydával ich v nemčine a v latinčine. Svoj prvý kalendár, vo vlastnom náklade, vydal v roku 1622 vo Frankfurte nad Odrou pod názvom Diarivm oder Newer auch Alter Schreibcalender auf das Jahr 1623 (Denník alebo nový a starý zapisovací kalendár na rok 1623). Ďalší kalendár na rok 1625 i 1626 vydal v hanzovnom meste Vroclav. V kalendároch sa objavujú state o pohybe planét, o počasí, dĺžke dní a nocí, ale aj nové poznatky vedy či zaujímavé informácie z geografie, meteorológie, prírodných vied, histórie, politiky i z vlastivedy, dokonca aj údaje o jarmokoch v uhorských mestách. Kalendáre vždy venoval vtedajším osobnostiam v Kežmarku, Vroclave, Levoči, Košiciach, Trenčíne. Bolo to praktické, lebo vydanie kalendárov finančne podporili. Za svojho života vydal 68 až 70 kalendárov a almanachov. Kalendáre na roky 1640, 1644 a 1649 boli v českom jazyku, ktorý v tom čase už bol rozvinutý a dobre zrozumiteľný nielen evanjelikom, ale aj obecnému ľudu. Prvý z nich vyšiel v Trenčíne pod názvom Minucý s Pranoostykau Hwězdářskau od Dawida Fraelicha w Městě Kyžmarku, Astronoma a Pranostykaře giž 18. roku, sepsaná na Horyzont Vherský a Morawský, k Létu Pá: přestupnému MDCL.
Kalendáre si získali obľubu v celej monarchii. Cisár Ferdinand III. mu dokonca za túto činnosť udelil titul cisársko-kráľovského matematika a zaistil mu doživotnú rentu.

Polyhistor
V dejinách vedeckého myslenia na Slovensku a v Uhorsku je vôbec najvýznamnejšia práca Anatome revolutionis mundanae (Náčrt pohybov sveta), ktorá vyšla v roku 1632 v Levoči. Tu ako prvý v Uhorsku obhajoval rotáciu Zeme okolo svojej osi.
Poznatky zo svojich ciest uplatnil v geografických prácach. V roku 1639 vydal v Bardejove Medulla geographiae practicae… (Jadro praktickej geografie…). Bola to prvá systematická geografická práca v Uhorsku, v ktorej podrobne opisuje aj výstup s dvoma priateľmi v júni 1615 na nemenovaný štít vo Vysokých Tatrách. Aj keď doteraz nie je známe, na ktorý tatranský štít David Fröhlich vystúpil, považuje sa za autora prvého známeho výstupu na tatranský štít. V spomínanom diele vysvetlil históriu opisovaných krajín, ich polohu, počet obyvateľov, zmienil sa aj o ich prírode. Práca preto prenikla aj do zahraničia a stala sa sprievodcom cestovateľov. Vrcholom jeho tvorby bola kniha Bibliotheca, sev Cynosura Pregrinantium, vydaná v rokoch 1643 a 1644 v nemeckom Ulme. Dielo má takmer tisíc strán. Do knižky
autor zakomponoval podstatnú časť svojho Jadra praktického zemepisu.
V tom čase vydal vo Vroclave knižku Gnomologia metrica (Zbierka veršovaných výrokov básnikov), ktorú vydal pre potreby tých mladíkov, ktorí sa úspešne usilujú vniknúť na cestu zbožnej, vzdelanej a mravnej múdrosti. Knižka obsahuje 2 151 citátov od 40 klasických, ale aj stredovekých autorov, ako boli Vergílius, Ovídius, Horátius a iní.
Okrem pedagogickej činnosti, geografie a astronómie sa venoval aj matematike, fyzike, chémii, histórii a filológii.
David Fröhlich zomrel nečakane 24. apríla 1648 počas návštevy Levoče na stále pretrvávajúci pľúcny katar, kašeľ a hektickú horúčku.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora