Veda je tá najlepšia a najspoľahlivejšia cesta, ktorú máme, aby sme sa mohli približovať k niečomu, čo nazývame objektívnym poznaním alebo pravdou. Prečo teda máme tendenciu dôverovať (často aj v takých závažných otázkach, ako sú napríklad naše zdravie, financie, bezpečie) neovereným informáciám od rôznych pseudoodborníkov či známych osobností?
Svet úspešných láka
Je pre nás prirodzené vzhliadať k niekomu, koho obdivujeme a na základe jeho/jej úspechu sa stotožňovať s jeho/jej názormi. Tieto sympatie dokážu spôsobiť aj to, že názory týchto osobností uprednostňujeme pred názormi relevantných odborníkov či vedcov v danej oblasti. Je to tak aj preto, že známe osobnosti vnímame ako ľudsky bližšie (oslovujú nás, prežívajú s nami svoj osobný život, názory, vieme, čo majú radi) a zároveň nám informácie zväčša dokážu podať stráviteľnejšie než analytici a vedci zavretí v laboratóriách (ako si ich často predstavujeme).
Kanadský profesor Timothy Caulfield pri hľadaní odpovedí na otázku, prečo veríme v dôležitých témach viac známym osobnostiam než expertom, dospel k záveru, že aj keď máme tendenciu si myslieť, že nie sme ovplyvňovaní ich bohatstvom, úspechom či slávou, nie je to celkom tak. V skutočnosti nás priťahuje kultúra úspechu, životný štýl a známym osobnostiam sa chceme podobať. Problémom je to najmä preto, že si len málo pripúšťame, že celebrity nemusia v skutočnosti tušiť, o čom hovoria. Názorným príkladom sú herečky Gwyneth Paltrow či Jessica Alba, ktoré svoje produkty pre ženy označujú za zdraviu prospešné a napriek tomu, že odborníci ich viackrát označili za nefunkčné a upodozrievajú ich z falošnej reklamy, naďalej zostávajú z hľadiska dopytu extrémne populárne.
Rýchlejšie – hlasnejšie – ďalej
Keď hovoríme o (dez)informáciách, ktoré šíria známe osobnosti, či už ide o politikov, umelcov, influencerov alebo iné verejne známe osoby z rôznych odvetví, mali by sme brať na zreteľ viaceré faktory, ktorými sa odlišujú od odborníkov či iných tvorcov informácií. Jedným z takýchto faktorov je aj široký dosah na publikum.
Austrálsky profesor Axel Burns označuje známe osobnosti za akýchsi superšíriteľov dezinformácií, ktorí dokážu naozaj dosiahnuť, že sa nejaký príspevok stane virálnym. Existuje totiž rozdiel medzi tým, keď nejakú informáciu zverejní portál s niekoľkými stovkami sledovateľov, a keď tú istú informáciu zverejní celebrita, ktorú sledujú až milióny ľudí. Napríklad fake news, ktoré sa týkali šírenia koronavírusu prostredníctvom 5G vysielačov, získali najviac prevzatí až vtedy, keď sa k tejto téme na sociálnych sieťach začali vyjadrovať slávne osobnosti ako herec Woody Harrelson na svojom Instagrame či raper Whiz Khalifa na Facebooku.
Významnú úlohu celebrít pri šírení dezinformácií naznačuje aj oxfordský Reuters Institute. Jeho zistenia ukázali, že hoci sú známe osobnosti a politici zodpovední len za 20 % všetkých šírených falošných správ o pandémii, v konečnom dôsledku majú tieto príspevky na svedomí až 69 % celkových interakcií v prostredí sociálnych médií. Prevažná väčšina šírených nepravdivých správ pochádza od bežnej verejnosti, no tieto príspevky dosahujú oveľa menej interakcií.
Sociálne siete verzus vedecké databázy
V online prostredí, kde už dávno nie sme len pasívnymi konzumentmi informácií a kde sa ich aktívnym producentom môže stať takmer každý, je ich interpretácia založená iba na významoch, ktoré im prepožičiavame my sami ako ich prijímatelia. To sa stáva v súčasnej informačnej dobe nevýhodou najmä preto, že pre nekritického prijímateľa môže byť hranica medzi relevantnou a nerelevantnou správou nejasná. Informácie od odborníkov sa ľahko miešajú s informáciami laikov, tie však (na rozdiel od odborníkov) väčšinou nie sú podložené objektívnymi faktmi. Známe osobnosti s obrovským dosahom a desiatkami tisíc sledovateľov prezentujú svoje názory a osobné skúsenosti, ktoré u mnohých zavážia viac než odborné príspevky a publikácie expertov. A hoci sa kladie veľký dôraz na popularizáciu vedy a jej efektívnu komunikáciu smerom k verejnosti, pravdepodobne vždy budú existovať ľudia, ktorí radšej siahnu po lákavých tipoch a atraktívne komunikovaných názoroch niekoho známeho, než by sa podujali porozumieť vedeckým údajom.
Nie je vedec ako vedec
Ani pri odborníkoch a vedcoch však nemáme vždy vyhraté. Je dobre, ak dôverujeme nášmu lekárovi, keď nám radí pri životospráve, ale pravdepodobne si od neho nenecháme opraviť rozbitú olejovú vaničku na aute. Spravidla platí, že čím je odborník väčšou kapacitou v určitej oblasti, tým užšie je pole toho, v čom sa naozaj vyzná. Nikto nie je expertom na všetky odbory medicíny, dokonca ani matematiky – preto máme odborníkov, ktorí sú zameraní na špecifické oblasti či problémy. Mnoho odborníkov je však i v médiách prezentovaných tak, ako by boli univerzálnymi polyhistormi. A aj keď máme svoje vedecké celebrity, hranice ľudského poznania nie sú nekonečné. Každý z nás – bežný človek, odborník či celebrita – občas hovorí/píše veci, ktorým nerozumie a internetu umožňuje ich okamžité šírenie. Kritické myslenie je preto cesta nielen pre nás, ale aj pre ľudí s mediálnym priestorom, aby sme ho využívali zodpovedne. Netreba sledovať falošné autority, ale ani sa nimi stávať.
Mgr. Kristína Blažeková
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
OZ Zvol si info – Slovensko
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
