Keď chcú filmári ukázať, ako na počítači predvádza svoje kúsky nejaký hekerský mág, obvykle ukážu terminál s bežiacimi radmi zdanlivo nepochopiteľných kyber výrazov. Podobné obrazy sa azda najviac zaslúžili o rôzne predsudky obostierajúce operačný systém Linux. Linux je pritom oveľa viac ako len zábavka pre počítačových maniakov.
Keď v roku 1991 predstavil Linus Torvalds svoju prvú verziu jadra nového operačného systému, išlo o individuálny záujmový projekt mladého študenta univerzity v Helsinkách. Pozoruhodné je, že systémy založené na Torvaldsovom jadre (a nazývané podľa neho Linux) zostávajú aj po tridsiatich rokoch do veľkej miery stále tým istým: rozptýleným projektom nadšencov, ktorí rozvíjajú spoločné duševné dielo globálnej programátorskej komunity.
Majster tisíc remesiel
Model otvorených zdrojov a rozptýlenej zodpovednosti Linuxu očividne svedčí. Bežní používatelia PC často netušia, že bez ohľadu na systém v ich počítači tá či oná podoba Linuxu umožňuje ich internetové pripojenie a cloudové služby spoločností Google, Azure, AWS a ďalších. Alebo že na Linuxe sú založené siete najväčších telekomunikačných spoločností sveta, varianty Linuxu riadia zariadenia IoT (internet vecí), domáce internetové routery, programovateľné dosky Raspberry Pi, ale aj vstavané operačné systémy energetických či výrobných podnikov. Na Linuxe je založený systém Android, ktorý v súčasnosti oživuje viac ako 2,5 miliardy zariadení, čo je približne 40 % všetkých zariadení na svete pripojených na internet. Na Linuxe bežia superpočítače vo vedeckých centrách, akými sú NASA, CERN a univerzity. Využívajú ho obranné systémy od ponoriek cez vojnové lode až po radarové systémy, ale hoci aj burzy cenných papierov či všemožné robotické aplikácie.
Mnoho z uvedeného nepochybne dokážu aj iné operačné systémy vrátane dvojice Microsoft Windows a macOS od firmy Apple. Pri správe internetových serverov sa zasa rovnako dobre dokážu uplatniť napríklad systémy z BSD (Berkeley Software Distribution – rodina systémov vychádzajúcich z modifikácií systému Unix od AT&T). Výhodou Linuxu je však jeho flexibilita, ktorá umožňuje jeho prispôsobenie sa takmer každej situácii. Linuxové distribúcie sú stabilné a ponúkajú vysokú mieru bezpečnosti (jadro Linux patrí dlhodobo k najbezpečnejším). Ďalším faktorom je jedinečná podpora: vďaka tomu, že jeho kódy sú všeobecne prístupné, globálna programátorská komunita vykonáva nepretržité sústavné testovanie a opravy. Výhodou Linuxu je aj jeho prenosnosť, keďže podporuje rôzne procesory s rôznou architektúrou a súbormi inštrukcií a bez problémov beží aj na mnohých typoch menej známeho či rovno zastaraného hardvéru.
Prístupný všetkým
Linux, pravdaže, nespadol z neba – programom, ani filozofiou. Desať rokov pred L. Torvaldsom založil programátor Richard Stallman na MIT a Harvardovej univerzite projekt GNU s cieľom vytvoriť plnohodnotné softvérové vybavenie kompatibilné so systémom Unix, využívaným od konca 60. rokov najmä vo vedeckom a univerzitnom prostredí. Hlavným princípom GNU softvéru má byť jeho voľnosť a prístupnosť. Licencia GPL (General Public Licence – všeobecná verejná licencia) zachováva autorské práva tvorcu kódu, pokiaľ kód zostane otvorený a prístupný všetkým ostatným na šírenie, používanie a zmeny.
Torvalds prvú verziu svojho nového systémového jadra s označením 0.01 vypustil 17. septembra 1991. O niekoľko týždňov nato nasledovala verzia 0.02, ktorá už bola určená na verejnú distribúciu. Torvalds využil svoje skúsenosti s Unixom a jeho zjednodušenou verziou Minix (malý Unix), ktorú využívala Helsinská technologická univerzita a ktorú chcel svojím výtvorom prekonať. Zároveň sa riadil filozofiou R. Stallmana a zverejnil svoj kód pod licenciou GPL. V oboch prípadoch trafil do čierneho: krátko na to, ako ho správca univerzitného FTP servera Ari Lemmke umiestnil do adresára, ktorý nazval Linux (kombinácia slov Linus a Unix), kód vyvolal vlnu programátorského záujmu a ďalšieho kolektívneho úsilia, takže v roku 1994 už vyšla prvá stabilná verzia – 1.0. Podobne ako názov Linux, vznikol aj názov tučniaka, ktorý sa o päť rokov neskôr stal oficiálnym maskotom nového operačného systému: Tux odkazuje na tuxedo – frak a linux.
R, foto Pixabay
