Kde by bola súčasná hudba bez gitary? A kde by bol svet gitarovej hudby bez bratov Dopjerovcov, ktorých vynález sa uplatnil vo svete hudby všetkých žánrov?
Keď povieme, že typický havajský zvuk navodzujúci exotickú atmosféru je zároveň typickým zvukom gitary typu dobro, nepovedali sme o jej možnostiach ešte takmer nič. Vynález Johna Dopyeru, ktorý sa narodil v roku 1893 ako Ján Dopjera v Strážach (teraz Šaštín-Stráže), už takmer sto rokov možno počuť v country, bluegrassovej a folkovej hudbe, v akustickom i elektrickom blues, ale aj v rocku či modernej popovej hudbe.
Zvuková rezonancia
Akustická rezonancia je jav, v ktorom akustický systém zosilňuje zvukové vlny. Ich frekvencia sa zhoduje s jednou z vlastných prirodzených frekvencií vibrácií. Tento jav je dôležitý pre výrobcov hudobných nástrojov. Väčšina akustických hudobných nástrojov používa rôzne rezonátory: struny a telo huslí, dĺžku trubice vo flaute, tvar a veľkosť bubnovej membrány a pod.
Keď brnknutím rozvibrujeme gitarovú strunu, výsledkom nie je iba jedna jediná zvuková frekvencia. Napokon, presná a čistá sínusoida by nemala farbu a musela by sa ďalej kombinovať a obohacovať (napr. v syntezátoroch sa to robí elektronicky). Gitarová struna síce znie napríklad tónom c3, čo zodpovedá frekvencii približne 130 Hz, v skutočnosti však vo zvuku počujeme aj celý rad čiastkových tónov v rôznych frekvenciách, z ktorých najsilnejšie tvoria celočíselné násobky tej základnej. Vlny vibrácií struny sa navzájom ovplyvňujú, skladajú aj rušia a spoločne vytvárajú charakteristický zvuk nástroja: aj preto si c3 na gitare nepomýlime s rovnakým tónom zahraným na violončele, trombóne či inom nástroji.
Hliník ako zosilňovač
Keď majiteľ kabaretu George Beauchamp v Los Angeles v roku 1925 požiadal stolára a výrobcu hudobných nástrojov Johna Dopyeru o výrobu gitary, ktorej príliš tichý zvuk by nezanikal v orchestri, rozhodol sa Dopyera využiť práve rezonanciu. Dopyera bol synom mlynára a tesára Jozefa Dopjeru, ktorý sa v roku 1908 aj s rodinou vysťahoval za obživou do Los Angeles. Mladý Ján sa pri ňom nevyučil iba za tesára, ale naučil sa aj hrať na husliach a vyrábať nástroje, čo potom zužitkoval vo svojej kariére.
J. Dopyera vyrobil kovovú gitaru zo zliatiny hliníka a zinku a s tromi tenkými rezonátormi z postriebreného hliníka (tri otvory). Zvuk znel nielen hlasnejšie, ale najmä inak ako predtým. Bolo to preto, lebo na jeho farbe sa nepodieľali iba struny, ale aj kovové rezonátory zvýrazňujúce niektoré čiastkové frekvencie, kým iné ich zoslabovali. Dopyera v neskorších modeloch kombinoval celokovové telo s drevom a klasickou dutinou, ale rezonančný kovový plát navrchu vždy zostal.
V každom jazyku
Po nezhodách s investorom G. Beauchampom, ktorý sa pokúšal vydávať sa aj za vynálezcu nového nástroja, sa bratia Dopyerovci, okrem Johna ešte Rudolf a Emil, osamostatnili a založili firmu Dobro (od Dopyera brothers – bratia Dopyerovci). Tento názov dostala aj gitara, patentovaná v roku 1929, ktorá sa udomácnila v mnohých štýloch a žánroch. Dobro dostalo aj podobu tzv. lap guitar alebo aj slide guitar – na tej sa hrá v horizontálnej polohe pomocou kovového valčeka, ktorým hráč kĺže po strunách.
John Dopyera (zomrel v roku 1988 v USA) má na svojom konte pravdepodobne ešte jeden prielom. Hoci princíp sám nevynašiel, bol medzi prvými, a podľa niektorých zdrojov dokonca prvým, kto na začiatku 30. rokov pridal ku gitare s plným telom elektromagnetický snímač a prispel tak k vzniku elektrickej gitary. Nástroja, bez ktorého by moderná hudba vyzerala už naozaj celkom inak.
Mimochodom, dobro sa síce neuplatňuje v slovenských ani európskych tradičných hudobných štýloch, lenže bratia Dopyerovci vedeli, že hudba je univerzálna. Slogan, s ktorým predávali svoj nástroj, znel: Dobro means good in any language! (Dobro znamená dobrý v akomkoľvek jazyku!)
R
