Najväčší rozdiel medzi izoláciou spôsobenou novým koronavírusom a tou, ktorú zažívajú astronauti počas simulovaných misií, je okrem dobrovoľnosti ten, že astronauti nevychádzajú von takmer vôbec. Na všetky svoje aktivity potrebujú povolenie a komunikácia so svetom je veľmi obmedzená.
Posádka je počas misie zatvorená v malom dóme okrúhleho pôdorysu, tzv. habitate, ktorý má v priemere len 12 metrov. Habitat, v ktorom som strávila už desiatky misií, bol v nadmorskej výške 2 500 metrov na sopke Mauna Loa na Havaji, ďaleko od civilizácie. Vyjsť z neho mohla posádka len v skafandri za účelom výskumu a na každú exkurziu do terénu potrebovali astronauti deň vopred povolenie od riadiaceho strediska. To si možno predstaviť ako ekvivalent Houstonu pre misie NASA, známeho z filmov.
Časový posun
Ako astronauti sme počas simulovaných misií naozaj izolovaní od sveta či Zeme. Navyše sme uzavretí na dlhé obdobie len šiesti v posádke. Izolácia je o to horšia, že počas simulovanej misie na Mars trvá jednosmerne asi 20 minút, kým niekto na Zemi dostane našu správu a ďalších 20 minút, kým môžeme dostať odpoveď naspäť. To znamená, že aj v krízovej situácii nám pomoc z riadiaceho strediska príde minimálne po 40 minútach. Komunikácia, dokonca aj s blízkymi, je možná len cez e-mail a s týmto časovým posunom. Dĺžka simulovaných misií závisí od toho, či ide o misiu na Mars alebo na Mesiac. Simulované misie na Mesiac trvajú niekedy iba niekoľko týždňov, pretože sa reálne očakáva takéto trvanie. Za ten čas môžeme vykonať potrebný vedecký výskum a testovanie rôznych vesmírnych technológií. Misie na Mars, na základe momentálne dostupných techník, budú trvať dva až tri roky, preto môžu marťanské simulované misie trvať oveľa dlhšie – od niekoľkých týždňov až po viac ako rok.
Deň na vesmírnej stanici
Počas misií žijeme a pracujeme, akoby sme boli na Marse či Mesiaci. Jednou zo zásad vesmírnych agentúr ako NASA, ktoré si tieto misie vyžadujú, je naplniť nám denný program od rána do večera. Podobne ako je to na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), náš program bol preto niekedy rozdelený až na 5-minutové intervaly. Hlavným dôvodom je to, že misie sú drahé a čas treba využiť naplno. Ďalším je zabránenie tomu, aby sa astronauti nudili – to často spôsobuje množstvo problémov medzi posádkou a zvyšuje riziko hádok či depresií. Cez deň teda pracujeme na výskume, cvičíme, varíme, opravujeme inžinierske nástroje či upratujeme. Na osobné záležitosti nám zostáva asi hodina večer. Jednou z povinností astronauta je písať každodenné správy pre riadiace stredisko. Každý člen posádky musí napísať hlásenie o tom, akému výskumu sa v priebehu dňa venoval, čo všetko sa mu podarilo, čo nie a čo má v pláne na ďalší deň. Stredisko následne pošle spätnú väzbu a povolí, prípadne nepovolí, aby sa vykonali výskum a expedícia do terénu v skafandroch. Dôležité je usilovať sa dodržiavať harmonogram čo najpresnejšie a ozvať sa vedeniu posádky a riadiacemu stredisku v prípade, keď sa vyskytnú nejaké problémy. Niekedy sa však stane, že je jednoducho nemožné vykonať určité povinnosti či už kvôli počasiu, zdravotnému stavu členov posádky alebo pre iné nepredvídateľné problémy.
Text a foto Michaela Musilová
