Zimné obdobie predstavuje pre všetky živé tvory nemálo komplikácií. Mrazivé dni so snehovou pokrývkou a výrazne obmedzená dostupnosť potravy nútia každého živočícha chrániť sa pred zimou špecifickým spôsobom.
Väčšina hmyzožravých vtákov ešte pred začiatkom zimy odlieta do teplejších krajín, kde má vhodnejšie klimatické podmienky a dostatok potravy. Zvieratám a vtákom, ktoré zostávajú v našom podnebnom pásme, narastie teplejšia a hustejšia srsť či perie, chrániace ich pred nepriazňou počasia. Najzaujímavejšiu stratégiu prežitia zimy však majú niektoré druhy cicavcov, ktoré toto obdobie jednoducho prespia. Aj keď sa zdá, že ide o pohodlný a jednoduchý spôsob prečkania zimy, nie je to pravda, pretože má mnoho úskalí a nebezpečenstiev.
Čo je zimný spánok?
Zimný spánok, odborne nazývaný aj hibernácia, je veľmi zložitý fyziologický proces. Predchádza mu dôkladná príprava, ktorá spočíva v nahromadení dostatočných tukových zásob zvieraťa, a správny výber vhodného úkrytu. Samotný akt upadnutia do zimnej meravosti trvá pri zimných spáčoch často aj niekoľko hodín.
Niektoré zvieratá prespia zimu na jeden dúšok bez toho, aby sa prebudili, iné ju prežívajú v akomsi polospánku a z času na čas sa prebúdzajú.
Počas tohto času sa zvieratám výrazne znižuje telesná teplota. Zatiaľ čo vo vegetačnom období sa ich telesná teplota pohybuje približne v rozmedzí 38 – 41 ˚C, počas zimnej meravosti často klesá až na 1 ˚C. Spomaľujú sa všetky životné procesy. Frekvencia srdca prudko klesne, spomalí sa dýchanie a látková výmena. Zviera kŕčovito stvrdne a skrúti sa do klbka.
Takýto guľovitý tvar má z geometrického hľadiska v pomere k obsahu najmenší povrch, čo je pre zviera veľmi dôležité, pretože veľkosť telesného povrchu je rozhodujúcim činiteľom pri vyžarovaní a strate telesného tepla. Spiace zviera sa preto v podstate nachádza na hranici života a smrti, lebo všetky jeho životne dôležité telesné úkony sú obmedzené na minimum. Odpoveď na otázku, aký mechanizmus ovplyvňuje pud zvierat, aby sa pripravovali na dlhotrvajúci zimný spánok, po ktorom znovu precitnú, však doposiaľ nie je uspokojivá. Predpokladá sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou na zimný spánok vplývajú látky, ktoré sa nachádzajú v krvi. Pokusmi sa zistilo, že hormón testosterón zastavuje zimný spánok. Čo však uvádza živočícha do zimného spánku, je zatiaľ nejasné. Keďže počas niekoľkomesačného zimného spánku viaceré zvieratá neprijímajú žiadnu potravu, ich prežitie závisí od množstva zásob podkožného tuku, z ktorého čerpajú energiu. Preto úspešnému prežitiu zimy predchádza dôkladná príprava.
Plánované priberanie
Poriadne pribrať pred zimou je akousi fyziologickou potrebou pre všetky prespávajúce zvieratá. V jesenných mesiacoch sa vedia vykŕmiť tak, že zväčšia svoju hmotnosť o dvadsať až tridsať percent. Počas spánku sa totiž nahromadený tuk rozkladá, pričom organizmus dostáva látky potrebné na udržiavanie fyziologických pochodov. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je nájdenie dobrého úkrytu chráneného pred nepriazňou počasia. Miesto a tvar úkrytu však nie je vecou náhody. Zvieratá si ho starostlivo vyberajú a pripravujú na zimu. Napríklad medvede, ktoré nepatria k pravým zimným spáčom, si úkryty najčastejšie budujú pod vývratmi stromov, v húštinách ihličnatých stromov, pod skalnými prevismi alebo v skalných dutinách. Takéto dobre ukryté ležovisko si medveď vystelie suchou trávou, raždím a lístím.
Zvlášť dôkladne si ho buduje medvedica, ktorá počas zimy privádza na svet mláďatá. Špecifické úkryty majú aj jazvece. Každý poľovník vie, že jazvece si budujú tzv. letné a zimné diery. Počas roka žijú v letných dierach, ktoré na jeseň opúšťajú, a sťahujú sa do zimných dier, kde strávia nepriaznivé zimné obdobie nepravým zimným spánkom. Starostlivo vybrané zimoviská majú aj netopiere. Najčastejšie sú to podzemné jaskynné priestory so stálou teplotou nad bodom mrazu, kde neprúdi vzduch a nie je v nich prievan.
Úsporný režim
V našej prírode sa stretneme s viacerými zvieracími sedmospáčmi. Niektoré z nich prespia zimu na jeden dúšok bez toho, aby sa prebudili, iné ju prežívajú v akomsi polospánku a z času na čas sa prebúdzajú. Medzi tzv. pravých zimných spáčov patria svište, plchy, ježe, sysle a niektoré druhy netopierov. Každý z nich však má svoj špecifický spôsob spánku.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
