Od drevených padacích mostov ponad vodné priekopy okolo hradov až po moderné oceľové mosty, ktoré sa otvárajú, aby uvoľnili cestu lodiam. Architektúra, alebo aspoň jej časť, sa vždy hýbala, keď to prospievalo nejakému účelu.
V súčasnosti technológie architektom umožňujú rozpohybovať stavby už len preto, aby ich esteticky ozvláštnili. Samozrejme, nejde len o to. Budovy s pohyblivými fasádami alebo s otáčavými poschodiami môžu mať menšie nároky na spotrebu energií a viac vyhovovať environmentálnym nárokom 21. storočia.
Dynamické fasády
Typicky estetické využitie kinetických efektov v architektúre ponúka napríklad budova nemocnice Eskenazi Hospital v americkom Indianapolise. Fasádu budovy pokrýva 7 000 hranatých kovových plátov, ktoré menia farby v závislosti od polohy pozorovateľa. Ľudia, ktorí prechádzajú okolo nemocnice, vidia, ako budova neustále mení farby od žltej po uhľovočiernu a zdanlivo sa tak mení aj celý jej dizajn. Obytný dom nazvaný Ballet Mécanique, ktorý stojí neďaleko Zürišského jazera, zašiel ďalej. Fasáda môže byť uzavretá a dom vtedy vyzerá ako obyčajný hranol, pohyblivé panely sa však dokážu transformovať do pestrofarebných balkónov a markíz. Dve spodné poschodia sa otvárajú pomocou hydrauliky a najväčšie balkóny – umiestnené pri obývačkách – sa vysúvajú na koľajničkách. Menšie panely sa otvárajú tak, aby vytvorili menšie balkóniky pri spálňach, alebo slúžia ako tienidlá pred oknami ostatných miestností. Ako pre architektonický magazín Dezeen povedal švajčiarsky architekt Manuel Herz, stavba ponúka kontrast medzi intímnym uzavretým stavom a externým priestorom. Aj vtedy, keď je fasáda otvorená, sa však ľudia vďaka panelovým štítom môžu cítiť rovnako bezpečne a intímne, ako keď je uzavretá.
Na stračej nôžke
Hýbať sa však vôbec nemusia len fasády. Neďaleko talianskeho Rimini stojí dom, ktorý sa otáča o 360 stupňov oboma smermi. Okrem výhľadu na všetky strany pomáha otáčanie čo najefektívnejšie využiť solárne panely na streche. Podľa architekta Roberta Rossiho je dom v tvare osemstenu aj energeticky sebestačný; okrem solárnych panelov disponuje tepelným čerpadlom a solárnym termálnym systémom, ktorý tiež generuje energiu. Kostru stavby tvorí oceľová konštrukcia, steny sú z dreva a izolácia z drevených a konopných vláken. Návrh pohyblivého domu britských dizajnérov Davida Grünberga a Daniela Woolfsona zasa vychádza z matematického postupu transformácie rovnostranného trojuholníka na štvorec. Dom je rozdelený na štyri časti, z ktorých možno pohybom po systéme koľajníc zostaviť osem rozličných tvarov. Budova sa tak môže prispôsobiť dennej dobe, ročným obdobiam a počasiu. Keď sa dom na koľajniciach v lete rozvinie, vnútorné priečky sa zmenia na vonkajšie steny, a naopak: v zime je energetickou výhodou uzavretý tvar. Celá konštrukcia sa navyše dokáže otáčať okolo svojej osi podľa polohy slnka na oblohe. Myšlienka otáčavého domu pritom nie je ničím novým. Belgický staviteľ François Massau postavil svoj prvý heliotropický rotujúci dom už v roku 1958. Kruhová tehlová a betónová základňa a strecha domu sú statické, zatiaľ čo stavba medzi nimi dokáže na oceľovej koľajnici na povrchu základne urobiť plnú 360-stupňovú otáčku za príjemných 90 minút. F. Massau svoj prvý rotujúci dom postavil pre svoju hendikepovanú manželku, aby mala celodenný výhľad na slnečné svetlo a teplo. Neskôr postavil dva ďalšie podobné domy. Jednoduchá technológia (na pohon otáčania stačí relatívne malý elektromotor) sa ukázala byť natoľko efektívnou, že všetky tri Massauove domy sú doteraz funkčné a obývané.
R
