Drevo patrilo odjakživa k dominantným stavebným materiálom. Aj stavitelia dávnych kamenných monumentov, ktoré obdivujeme doteraz, zväčša sami bývali v domoch, ktorých podstatným, ak nie jediným konštrukčným prvkom bolo drevo. Priemyselná revolúcia umožnila vznik miest z betónu vystuženého oceľou a zdalo sa, že nič nebude ako predtým. Drevo však nikam neodišlo.
Dnes sa drevo už opäť neobmedzuje len na dekorovanie interiérov, prípadne na stavbu horských chát. Do architektúry sa vracia vo veľkom štýle a v úlohe, akú dosiaľ nezastávalo. Využitie nepálených, neskôr pálených tehiel a kameňa kedysi, na rozdiel od dreva, umožnilo stavby viacposchodových domov. V súčasnosti sa moderným trendom stávajú drevené mrakodrapy.
Konzervárne uhlíka
K tradičným argumentom v prospech dreva – je pomerne ľahko dostupné, takmer okamžite pripravené na použitie a stavba trvá kratšie ako stavby z betónu či tehál – pribúdajú nové: obhajcovia drevených stavieb dôvodia, že vežiaky z dreva sú v porovnaní s doterajšími pevnejšie, ekologickejšie, ba dokonca aj bezpečnejšie v prípade požiaru. Stavby a prevádzka budov tvoria podľa niektorých odhadov až 40 percent celosvetovej spotreby energií a zodpovedné sú aj približne za jednu tretinu emisií skleníkových plynov. Isté je, že pri výrobe cementu uniká v dôsledku kalcinácie vápenca alebo dolomitu do ovzdušia množstvo CO2 a umelé stavebné materiály sa celkovo radia k významným zdrojom oxidu uhličitého. Podľa údajov britského think-tanku Chatham House, ktorý sa venuje globálnym otázkam, na svete sa každý rok vyrobí viac ako 4 miliardy ton cementu, pričom sa zároveň vyprodukuje zhruba 8 % celoročných globálnych emisií CO2. Zatiaľ čo teplom a chemickými procesmi pri výrobe cementu (a betónu) sa do ovzdušia uvoľňujú milióny ton skleníkových plynov, uhlíková stopa drevených stavieb je neporovnateľne nižšia. Stromy počas svojho života premieňajú oxid uhličitý na kyslík a uhlík zadržiavajú v sebe: na rozdiel od komponentov betónu sú teda prírodnými konzervárňami uhlíka. Drevené stavebné materiály sú navyše recyklovateľné a ani po skončení ich priameho využitia v stavebníctve nemusí dôjsť k uvoľneniu CO2. Zástancovia ekologického spracovania použitého dreva presadzujú napríklad jeho kompostovanie.
Drevo, ktoré nezhorí
Ako je to s rizikom požiaru? Pochopiteľne, drevo použité v štruktúrach výškových stavieb nebude mať podobu takmer surovej guľatiny, aká svedčí možno štýlovým horským chalupám. Základným materiálom používaným na nosné stavebné prvky je cross-laminated timber – krížovo laminovaná doska (CLT). Panely CLT pozostávajú z niekoľkých (zväčša ide o nepárne číslo) dosiek položených na seba tak, aby ich vlákna boli vzájomne v 90-stupňovom uhle. Následne sú spojené nehorľavým lepidlom pod vysokým tlakom. Takéto panely sú relatívne ľahké, ale pevné a prekvapujúco odolné proti seizmickým udalostiam, požiarom a tepelnému poškodeniu. Jednoducho a rýchlo sa inštalujú a na stavenisku po nich nezostáva takmer žiaden odpad. Jedným zo základných kritérií odolnosti stavby proti požiaru je čas, počas ktorého štruktúra zostane napriek ohňu stabilná, a tak umožní evakuáciu budovy. Napríklad nosné prvky budov s obytnými poschodiami vo výškach nad 75 stôp (asi 22 m) musia podľa amerických noriem odolávať požiaru aspoň dve hodiny. Nosné prvky založené na paneloch CLT a iných variantoch masívnych dosiek (napr. panely, v ktorých sú vrstvy pospájané namiesto lepidla hliníkovými nitmi) takéto normy podľa staviteľov spĺňajú. Masívne dosky sú hrubé a pevné; pri požiari istý čas pomaly a predvídateľným spôsobom na povrchu uhoľnatejú, zatiaľ čo si dlho zachovávajú pevnosť (drevo teplom nemäkne ako kovy), spomaľujú horenie a držia celú štruktúru pohromade. Problém požiarnej bezpečnosti pochopiteľne vyvoláva aj kontroverzie. V máji tohto roku britská vláda nariadila, že stavby s drevenou kostrou nebudú môcť siahať do výšky viac ako 3 až 4 poschodia. Stalo sa tak v reakcii na závery vyšetrovania katastrofálneho požiaru vežiaka Grenfell Tower v Londýne v júni 2017, pri ktorom zahynulo 72 ľudí. Všetky stavby vyššie ako zhruba 11 metrov sa budú musieť v Spojenom kráľovstve obmedziť na využitie dreva v internej, nie vonkajšej štruktúre budovy. Obhajcovia drevených stavieb tvrdia, že politici nepochopili problém: ním vraj nebol drevený rám, ale nesprávne zostavený vonkajší plášť, ktorý obsahoval vysoko horľavý kompozitný hliníkový materiál.
R, foto Atlassian
