Odňatie slobody je významným zásahom do života človeka, v dôsledku ktorého si mnohí jednotlivci často kladú existenciálne otázky súvisiace s vlastnou vinou a odpustením. Tieto témy svedčia o dôležitej úlohe, ktorú hrajú v živote niektorých ľudí viera a náboženstvo.
Potreba duchovnej podpory sa prejavuje najmä v krízových situáciách, keď človek stráca životné istoty a hľadá oporu. Túto ľudskú potrebu môže pre niektorých ľudí vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody obsiahnuť práve kaplán ako predstaviteľ väzenskej duchovnej služby. Väzenskí duchovní majú vo viere nástroj na sprevádzanie páchateľov trestných činov, pomáhajú pri zmierňovaní negatívnych vplyvov väzenského prostredia na odsúdených a ich úloha je dôležitá aj z hľadiska resocializácie.
Väzenský kaplán a jeho úloha
Mnohé výskumy väzenstva otvárajú otázky o možných prínosoch duchovnej starostlivosti vo väzniciach. Niektorí autori uvádzajú, že prítomnosť náboženských aktivít vo väzenskom systéme môže priaznivo ovplyvňovať resocializáciu odsúdených. V rámci zefektívňovania (post)penitenciárnej starostlivosti sa tiež poukazuje na možnosti spolupráce na úrovni participujúcich cirkví a náboženských spoločností alebo na kooperáciu s občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami. Nemenej dôležitá je tiež podpora týchto aktivít zo strany jednotlivých ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody, v ktorých kapláni pôsobia.
Prítomnosť duchovného vo väzniciach môže zároveň pozitívne prispieť k zníženiu dosahu tzv. prizonizácie, teda negatívneho vplyvu väzenského prostredia na jednotlivcov a v individuálnych prípadoch môže viesť aj ku konverzii odsúdených. V tejto súvislosti je väzenský kaplán považovaný za aktéra, ktorý hrá úlohu v sprostredkovaní novej sociálnej identity odsúdených a môže mať významný vplyv na vnútornú premenu jednotlivca, ako aj na jeho ďalší život na slobode a zaradenie sa do spoločnosti. Kaplán je zároveň nestrannou osobou, ktorá sa vymyká z úlohy represívnych zložiek vo väzenstve a má schopnosť pristupovať k odsúdeným nestranne a budovať si s nimi vzťah založený na dôvere, bez hodnotiacich a odsudzujúcich tendencií.
Napriek tomu, že kaplán neobsiahne všetkých odsúdených, pri tých, ktorým sa dlhodobo a aktívne venuje, býva jeho snaha často úspešná. Veľa kaplánov sa zaujíma o životnú cestu svojich klientov aj po prepustení na slobodu, prípadne im zabezpečujú kontakt s cirkevným spoločenstvom, čím tiež zvyšujú pravdepodobnosť ich trvalej resocializácie. Tento prístup je vo väzenskom prostredí dôležitý a ukazuje sa, že niektorým väzňom môže pomôcť naštartovať proces sebareflexie a zmeny života. Predpokladá sa, že prítomnosť náboženských aktivít vo väzniciach tak dokáže podporovať prosociálne správanie a ich význam je dôležitý v procesoch resocializácie a eliminácie možnej recidívy.
Dôležitosť výskumu
Výsledky výskumov náboženstva a duchovnej služby vo väzniciach v celosvetovom kontexte nemajú úplne jednotný charakter. Pre americké prostredie je napríklad charakteristické, že agenda kaplánov sa postupným vývojom ukotvila viac v administratíve a pozostáva skôr zo sekulárnych činností, pričom americkí kapláni vo väčšej miere akceptujú psychologické, kriminologické a sociologické koncepty a viac sa tak vzďaľujú duchovnej sfére. Medzi ich najdôležitejšie činnosti patrí aj individuálna práca s odsúdenými.
Pre väzenské prostredie v niektorých západoeurópskych krajinách je tiež príznačný určitý posun vo vnímaní funkcie kaplána smerom k individuálnej pomoci odsúdeným, pričom práca kaplána má bližšie skôr k psychológii a náboženská zložka ustupuje viac do úzadia.
Výsledky bádania v Česku zasa poukazujú na to, že duchovná služba je ešte vždy pomerne silno ukotvená v kresťanských pozíciách, no s ekumenickou povahou, bez dominancie konkrétnej cirkvi.
Duchovná služba má svoje pevné a nezastupiteľné miesto vo väzenskom systéme aj na Slovensku. Situácia u nás je však v oblasti výskumov väzenstva a duchovnej služby v porovnaní so zahraničím nedostatočne prebádaná, pričom tejto téme sa doposiaľ nevenovala adekvátna pozornosť a fenomén náboženstva vo väzniciach nebol podrobnejšie skúmaný. Otvára sa tak priestor pre novú výskumnú agendu, ktorá môže prispieť k pochopeniu aspektov realizácie náboženskej slobody za mrežami a pomôcť bližšie porozumieť úlohe duchovnej služby v resocializačných procesoch pri práci s odsúdenými osobami a jej pozícii v penitenciárnom systéme.
Mgr. Juraj Štefanec
Sociologický ústav SAV, v. v. i., v Bratislave
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
