Dobrý deň všetci, vítam vás! Na košeli mám fľak od kečupu, prosím, nevšímajte si to. Čo myslíte, kam sa všetci hneď pozrú?
V roku 2003 dokumentoval fotograf Kenneth Adelman pobrežie Kalifornie. Podliehalo ťažkej erózii, sériou fotografií sa usiloval zalarmovať verejné inštitúcie. Úctyhodná snaha, no ako býva smutným zvykom, vzbudila len okrajový záujem. Až kým sa jej neprihodila tá najlepšia možná vec – päťdesiatmiliónová žaloba.
Na jednom zo záberov erodujúceho pobrežia sa totiž nachádzala neskromná vila speváčky Barbry Streisandovej. Odhliadnuc od absurdnosti jej požiadavky, čo myslíte, ako to celé dopadlo? B. Streisandová súd prehrala a musela zaplatiť trovy vo výške 155 567 dolárov. Čo je však dôležitejšie, snímku, ktorú si dovtedy stiahlo len šesť ľudí (z toho dvakrát jej právnici), si zrazu sťahovali státisíce.
Mike Masnick po podobnej kauze – týkajúcej sa pisoárov a hotelových rezortov – navrhol, aby sme takéto kontraproduktívne snahy nazývali Streisandovej efekt. Pomenovanie sa ujalo, podobných príkladov je mnoho. Nejde však o nič nové, takýto princíp poznáme už zo starých príbehov: Na hrade si môžete pozrieť, čo len chcete, za žiadnu cenu však nemôžete vojsť do tejto komnaty. Hneď je jasné, kde bude najväčší nával.
Poznáme to v dobrom aj zlom. Pozornosť verejnosti sa uprie na politika a ten škandál, ktorý sa snaží neobratne ututlať. Z hlupáka sa stane hviezda dezinfoscény, lebo na neho ľudia začnú – oprávnene – ukazovať prstom.
Keď niekto spáchal niečo zlé a nechce na to upozorniť, má iné možnosti. Napríklad mlčať a tváriť sa, že sa nič nestalo, alebo začať chrliť iné obvinenia a celkovo sa usilovať odpútať pozornosť. Je to profesionálna verzia ačohentizmu.
V basketbale sa pri bránení hovorí: Nesleduj pohyb lopty, ale hráča – loptou sa nás iba snaží zmiasť. Neviem, či to tam naozaj platí, no vo verejnej diskusii určite. Z vážnych káuz a problémov sa ich účastník usiluje dostať odvádzaním pozornosti – dobre totiž pozná efekt Barbry Streisandovej. Nenechajme sa oklamať loptou a udržujme pozornosť na tom podstatnom.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
