Malé ohniskové jamy v juhoafrickej jaskyni na rieke Klasies (Klasies River Cave) v sebe ukrývali pozostatky spálených potravín, presnejšie rastlinného škrobu. Zuhoľnatené pozostatky sú datované do doby spred približne 120 000 rokov až do čias pred 65 000 rokmi, hovorí archeologička Cynthia Larbeyová z Cambridgeskej univerzity, ktorá stála na čele medzinárodného výskumného tímu. Ľudské fosílie predtým nájdené v pobrežnej jaskyni v južnom cípe Afriky sú tiež datované do čias pred 120 000 rokmi. Prastarí ľudia v južnej Afrike pravdepodobne jedli zmes uvarených koreňov a hľúz, mäkkýšov, rýb a ulovenej zveri, ale hľuzy boli jednoznačne súčasťou ich stravy, uviedli vedci v júnovom Journal of Human Evolution. Podľa profesorky Sarah Wurzovej z Witwatersrandskej univerzity v Johannesburgu naši predchodcovia dodržiavali vyváženú stravu. Boli to ekologickí géniovia, inteligentne využívajúci svoje prostredie pre vhodné potraviny a možno aj lieky. Prastaré jedenie škrobu podporuje možnosť, že Homo sapiens si vyvinul genetické zlepšenia pomáhajúce tráveniu ťažko rozložiteľných škrobov dlho predtým, než ľudia začali pestovať škrobové rastliny v Afrike, čo sa začalo pred asi 10 000 rokmi. Vedci určili, že v súčasnosti ľudia nesú viac kópií génov na trávenie škrobu než populácie kamennej doby, ako sú neandertálci a denisovania. Škrobová strava nie je niečo, s čím sa začalo, keď sa ľudstvo dalo na poľnohospodárstvo, ale skôr je stará ako ľudia sami, tvrdí C. Larbeyová.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
