Pri výrobe trblietavých pigmentov sa často používajú toxické zlúčeniny alebo mikroplasty, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie. Nová, netoxická a biologicky rozložiteľná náhrada by to mohla zmeniť. V novom materiáli celulóza ako hlavný stavebný prvok bunkových stien rastlín vytvára nanoštruktúry, vďaka ktorým vznikajú žiarivé štrukturálne farby. Materiál by sa mohol použiť na výrobu ekologických trblietok a lesklých pigmentov do farieb, kozmetiky alebo obalov.
Inšpiráciu poskytla africká rastlina Pollia condensata, ktorá vytvára žiarivé, dúhovo modré plody hovorovo nazývané mramorové bobule. Drobné vzory celulózových vláken v bunkových stenách bobúľ odrážajú špecifické vlnové dĺžky svetla a vytvárajú charakteristický odtieň. Ak to dokážu rastliny, mali by sme to vedieť aj my, uviedla chemička Silvia Vignoliniová z Cambridgeskej univerzity. Chemici namiešali vodnatú zmes obsahujúcu celulózové vlákna a naliali ju na plast. Keď kvapalina zaschla, tyčinkovité vlákna sa usadili do špirálovitých štruktúr pripomínajúcich točité schody. Zmenou strmosti týchto schodísk sa menili odrážané vlnové dĺžky svetla, a tým aj farba.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
