Esejistickú súťaž s názvom Je veda riešením všetkých výziev ľudstva? vyhlásila Nadácia ESET v septembri 2021 v rámci aktivít ocenenia výnimočných vedcov ESET Science Award. Esej Michaely Barkociovej vybrali hodnotitelia medzi päť finálových esejí súťaže.
Je veda riešením všetkých výziev ľudstva?
Určite ním kedysi bola. Vďaka vede sedím teraz v čistej a teplej izbe a používam na písanie mojich slov počítač. Vďaka vede som ako dieťa nezomrela na infekčné ochorenie. Vďaka vede šoférujem auto. Vďaka vede… a takto by som mohla v zozname pokračovať ďalej a ďalej. Avšak tento zoznam končí istou desivou vetou. Vďaka vede som úprimne túžila umrieť a takmer spáchala samovraždu.
Vždy som sa na vedu pozerala ako na riešenie všetkých výziev ľudstva. Našla som si odbor, ktorý ma najviac zaujal, a prihlásila som na doktorandské štúdium. Štyri roky som študovala, učila, robila výskum, publikovala, prednášala na konferenciách. Robila som všetko to, čo robí každý vedec. A zistila som, ako to vo svete vedy funguje.
Nedávno som obhájila dizertačnú prácu a získala titul PhD. Už si viac nemyslím, že veda je riešením všetkého. Pretože moja milovaná veda je vážne chorá. Vie o tom každý vedec, napriek tomu iba málo z nich o tom hovorí a pravdepodobne nikto nerobí nič preto, aby ju vyliečil.
Vedecký výskum by mal byť publikovaný v recenzovaných vedeckých časopisoch. Recenzia, ktorej by mal každý vedecký výskum podliehať, je veľmi dobrým a veľmi komplexným nápadom, ktorý by mal garantovať, že výskum je vykonaný správne, prispieva k vedeckému pokroku v danom odbore a čo je najdôležitejšie, nejde o podvod a výsledky sú reálne a pravdivé. Každý výskum by mal byť posúdený odborníkmi v danej oblasti, ktorí by mali klásť autorovi otázky, poukázať na jeho nezrovnalosti, skontrolovať, či je literatúra, ktorú autor cituje, správne interpretovaná, a rozhodnúť, či by tento výskum mal alebo nemal byť publikovaný. Posudzovanie kvality výskumu by skrátka nemalo ležať na pleciach čitateľa vedeckého článku, pretože čitateľ obyčajne nie je dostatočne kompetentný, aby takúto náročnú úlohu zvládol.
Napriek tomu však táto zodpovednosť na pleciach čitateľa leží. Existujú totiž tisícky tzv. predátorských časopisov a predátorských vydavateľstiev, kde môžete publikovať v podstate čokoľvek, za čo si zaplatíte, pretože recenzné konanie vášho článku v nich neprebieha. Tieto časopisy a vydavateľstvá sú normálnou súčasťou veľkých vedeckých databáz ako pubmed, scopus či scifinder. Môžete urobiť iba málo pre to, aby ste tieto falošné výsledky odfiltrovali a je to časovo veľmi náročné.
Ale aj v prípade, že je vám tento problém známy, existujú ďalšie. Bežnou praxou pri publikovaní je, že autor článku navrhuje svojich oponentov. Iba zriedka sa stáva, že títo potom skutočne oponujú jeho článok, ale vedecký svet je malý, zahraničné spolupráce medzi vedcami viac ako bežné a situácia, že autorovi oponuje článok niekto, koho osobne pozná, tak už taká zriedkavá byť nemusí. Kde máme záruku, že zámerom takého oponenta nebude pomôcť svojmu známemu publikovať a že si urobí svoju prácu poriadne? Na väčšine vedeckých pracovísk a univerzít je prítomný určitý nátlak na vedcov, aby pravidelne publikovali a nie je pre nich vždy ľahké splniť požiadavky svojho zamestnávateľa. Tento nátlak ich niekedy môže nútiť, aby sa znížili k praktikám, ktoré nie sú príliš čestné.
A niekedy si oponent proste iba neurobí svoju robotu poriadne. Oponovanie vedeckých publikácií totiž obyčajne nie je platené. Predstavte si, že vás požiadajú, aby ste oponovali iba jeden článok mesačne. Ak to chcete urobiť poriadne a poctivo, zaberie vám to najmenej niekoľko vašich pracovných dní. Dní, počas ktorých by ste mohli robiť svoj vlastný výskum, písať vlastný článok, vyučovať alebo čokoľvek iné, čo obyčajne v práci robievate. Aká bude vaša motivácia, aby ste tieto veci na tých niekoľko dní odložili bokom? Časovo a kognitívne náročná činnosť, za ktorú ani nie ste platený? Nie je potom jednoduchšie urobiť to tak rýchlo, ako je len možné, a nasmerovať svoju energiu a čas naspäť k veciam, za ktoré platený ste?
Keď som si túto skutočnosť uvedomila, zničilo ma to. Čo ak tí veľkí profesori, ktorých som hlboko obdivovala, založili svoje prednášky na podvodných či nekvalitných výskumoch bez toho, aby o tom vôbec vedeli? V každej oblasti vedy máme k dispozícii tony informácií, nie každej z nich môžeme veriť a jedna jediná osoba nemá šancu všetky tieto informácie preveriť. Ako môžem ešte niekedy veriť hocičomu, čo si prečítam vo vedeckom časopise? Moje sny a moja vedecká budúcnosť ležali v troskách na zemi a stratila sa aj moja chuť do života. Stavím sa, že nie som jediná.
Ak naozaj chceme, aby bola veda znovu riešením všetkých výziev ľudstva, musíme sa sústrediť predovšetkým na to, aby sme jej znova mohli bez výhrad dôverovať.
Michaela Barkociová je farmaceutka a doktorka farmakognózie, zakladateľka projektu Morgana – Bylinková škola, ako aj občianskeho združenia Projekt Morgana, ktorého cieľom je najmä podpora, ochrana a rozvoj zdravia jednotlivcov so zameraním na zdravý životný štýl, klasické, alternatívne a komplementárne spôsoby liečby a prevencie ochorení, ako aj vzdelávanie širokej verejnosti v týchto oblastiach.
Súťažná otázka
Ak nám do 28. februára 2022 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Kto získal ocenenie ESET Science Award v roku 2021 a čomu sa laureáti vo svojom výskume venujú?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Juraja Tekela: Fyzika v slepých uličkách z Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.
