Satelity Európskej vesmírnej agentúry ESA monitorujú nepredvídateľné správanie sa najväčšej a zároveň najaktívnejšej európskej sopky Etna. Sicílska Etna je v poslednom období vo výbušnej fáze: bolo zaznamenaných až 17 erupcií v priebehu menej ako troch mesiacov. Prístroje na palubách troch rôznych satelitov na obežných dráhach okolo Zeme zaznamenali obrazy erupcií a odhalili tak skutočnú intenzitu výbušných epizód, zvaných paroxyzmy, počas ktorých láva zo sopky tryská ako fontána.
Vrch Etna na východnom pobreží Sicílie patrí k najaktívnejším sopkám sveta. Jej erupcie sa odohrávajú na vrchole kopca, kde sú štyri krátery: Voragine a Bocca Nuova sformované v rokoch 1945 a 1928, Severovýchodný kráter, ktorý je zároveň najvyšším bodom Etny (3 330 m) a Juhovýchodný kráter, momentálne najaktívnejší zo všetkých. Práve tento kráter začal vo februári 2021 sériu intenzívnych lávových fontán, z ktorých niektoré dosahovali až do výšky 1,5 km. Naposledy boli porovnateľné lávové fontány pozorované na kráteri Voragine v decembri 2015.
Prístroje výskumných vesmírnych satelitov misií Copernicus Sentinel dokážu zachytiť nielen samotnú erupciu, ale aj sprievodné javy, ako sú lávové prúdy, zosuvy bahna, pukliny či zemetrasenia. Atmosférické senzory na satelitoch dokážu tiež identifikovať plyny a aerosóly vypustené erupciami, a dokonca kvantifikovať ich širšie environmentálne dosahy. Obrázky zachytené satelitom Copernicus Sentinel-5P napríklad ukazujú koncentrácie oxidu siričitého putujúceho smerom k Líbyi. Oxid siričitý sa zo sopiek uvoľňuje, keď je magma relatívne blízko pod povrchom.
Zo stránky ESA spracovala BP
