Polročná tma, -50 °C, stále rovnaká krajina, nemožnosť rýchlo vycestovať… Podľa vedeckého tímu Alexandera Stahna z laboratória Centra pre vesmírnu medicínu a extrémne prostredie Univerzitnej nemocnice Charité v Berlíne môže mať dlhodobý pobyt v takýchto podmienkach výrazný vplyv na ľudský mozog. Vedci pomocou magnetickej rezonancie získali zábery štruktúry mozgu pred expedíciou v Antarktíde a po nej. Pätici mužov a štyrom ženám analyzovali aj krvné vzorky a podrobovali ich pravidelným kognitívnym testom. Polárnikom po 14 mesiacoch v antarktickej výskumnej stanici Neumayer-Station III zistili úbytky hmoty v hipokampe, časti mozgu, ktorá je zodpovedná za pamäť a priestorovú predstavivosť. Zatiaľ však nie je jasné, čo presne tieto zmeny v mozgu vyvoláva. Pri kognitívnych cvičeniach sa za normálnych okolností dostavuje tzv. učiaci sa efekt, vysvetlil A. Stahn. Pri skúmaných polárnikoch sa zistilo, že čím boli výraznejšie zmeny na mozgu, tým menej rástla krivka učenia. Vzhľadom na relatívne nízky vek (25 – 36 rokov) boli zmeny na mozgu polárnikov prekvapivo veľké, no tí ich nevnímali. Navyše, nie všetci boli zasiahnutí rovnakou mierou. V extrémnych oblastiach je mozog nesmierne prispôsobivý. Predpokladám, že tieto zmeny sú vratné, poznamenal A. Stahn. Sám však pripúšťa, že štúdia s deviatimi účastníkmi je malá, preto treba výsledky interpretovať opatrne. Vedci si nevybrali kontinent okolo južného pólu náhodne, ale ako modelový, pretože podobné dôsledky by mohli mať aj vesmírne misie. Existujú totiž indície, že vplyvy na ľudský mozog sa zväčšujú s predlžujúcou sa dobou pobytu vo vesmíre.
