Ako ľudia nežijeme iba vo faktickom svete, ale aj vo svete možností a skúseností, ktoré nám ponúka fikcia. O faktoch a fikcii vo vede a v umení sme sa rozprávali s Tatianou Sedovou z Filozofického ústavu SAV, v. v. i., a Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela (FF UMB) v Banskej Bystrici a Michalom Šedíkom z FF UMB.
Čo je fakt?
Tatiana Sedová (TS): Táto otázka nie je triviálna záležitosť, pretože odpoveď súvisí s pojmami pravdy, poznania, ich chápaním a vymedzením. Treba rozlišovať medzi použitím výrazu fakt v každodennej komunikácii, keď sa pod ním rozumie niečo bezprostredne dané, samozrejmé, a vedeckým pojmom faktu. Pod ním myslíme všetko to, t. j. každú entitu, objekt, vlastnosť, proces, stav veci, vzťah, čo robí pravdivým naše tvrdenie.
Treba zdôrazniť, že v prípade faktu ide o aktuálny stav, nie o modalitu. Z tohto chápania je jasné, ako súvisí fakt s pojmom pravdy. V zmysle vedeckého realizmu treba rozlišovať naše tvrdenia o faktoch a samotné fakty.
Kedy sme začali používať tento pojem?
TS: Slovo fakt má pôvod v latinskom výraze facere, čo znamená niečo spôsobovať, konať. S explicitným skúmaním tohto pojmu sa začalo pri uvažovaní o vedeckom poznaní a o tom, čo je teória. Je to pojem z arzenálu filozofie, metodológie vedy a epistemológie (teórie poznania, pozn. red.).
Prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., pracuje ako samostatná vedecká pracovníčka na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, v. v. i., a zároveň pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa problematike filozofie a metodológie sociálnych a humanitných vied, sociálnej a politickej filozofii a epistemológii. Je autorkou a spoluautorkou viacerých domácich aj zahraničných monografií, desiatok statí a recenzií v karentovaných domácich aj zahraničných periodikách.
Problematike spojenej s faktom, jeho pojmom, druhmi a vlastnosťami sa venovalo a venuje mnoho autorov, vedcov, filozofov, napríklad Bertrand Russell, Wolfgang Stegmüller, Rudolf Carnap, Willard Van Orman Quine či John Searle. Z domácich logikov a filozofov treba spomenúť Vojtecha Filkorna, Pavla Cmoreja, Václava Černíka a Jozefa Viceníka.
Aký je rozdiel medzi faktom v prírodných a humanitných vedách?
TS: Kým v prírodnej empirickej vede fakt, jeho vlastnosti a štruktúra nezávisia od mentálnej a jazykovej reprezentácie, v sociálnej a humanitnej vede sa práve mentálna a jazyková reprezentácia podieľajú na jeho vlastnostiach. Napríklad fakty, že dusík predstavuje dôležitú súčasť bielkovín, vo vzduchu je ho 75 % a má relatívnu atómovú hmotnosť 14,00, existujú nezávisle od poznania a jeho formulácie v jazyku. No fakt, že peniaze, napríklad euro, sú platidlo, závisí od množstva iných jazykových a mentálnych reprezentácií. Peniaze a ani ich vlastnosti a funkcie nie sú výtvorom prírody a produktom evolúcie.
Mgr. Michal Šedík, PhD., pracuje ako odborný asistent na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojom výskume sa zameriava na filozofické aspekty umeleckej tvorby, ontológiu diela, problém reprezentácie a interpretácie, proces vizuálnej komunikácie a tvorivé stratégie súčasného výtvarného umenia. Výsledky výskumu publikuje v odborných časopisoch (Filozofia, Organon F, Profil súčasného výtvarného umenia, ARS). Je autorom vysokoškolskej učebnice Filozofia umenia. Analytická tradícia, spoluautorom vysokoškolskej učebnice Ako správne argumentovať, písať a diskutovať a spoluautorom publikácií Podoby interpretácie a Problém reprezentácie.
Aké sú vlastnosti prírodných a sociálnych faktov?
TS: Tieto vlastnosti skúmajú, opisujú a vysvetľujú jednotlivé vedecké disciplíny a v predchádzajúcej otázke som naznačila rozdiel medzi faktmi prírodnej a sociálnej vedy. A treba rozlišovať medzi faktmi vied a tvrdeniami týchto vied o faktoch.
Aký je vzťah medzi hypotézou a vedeckou teóriou?
TS: Hypotéza je nástrojom vytvárania poznania o niečom neznámom, o novej úrovni entity, napríklad objektu, akým je elementárna častica. Musí obsahovať indikátor svojho testovania, aby sa potvrdila alebo vyvrátila. Potvrdená hypotéza sa stáva buď súčasťou danej teórie, alebo vytvorí jadro novej teórie.
Čo je fikcia?
TS: Je to pojem, myšlienkový útvar, ktorý nemá empiricky identifikovateľný pendant. Ide o niečo vymyslené, neskutočné. V rôznych oblastiach sú rôzne fikcie. Vlastnou doménou fikcie je umenie, napríklad rôzne literárne žánre s výnimkou literatúry faktu. Jestvuje aj filozofický smer fikcionalizmus založený nemeckým filozofom Hansom Vaihingerom, ktorý všetky pojmy v každej sfére – aj vo vede, logike a matematike, etike či náboženstve – pokladá za fikcie.
Kde všade vo vede a technike môžeme fikciu nájsť?
TS: Fikcie boli súčasťou vedeckých teórií, spomeňme napríklad éter, flogiston, rozličné fluidá alebo vis vitalis. V sociálnych vedách sú fikciami spoločenská zmluva, tzv. závoj nevedomosti, neviditeľná ruka trhu, kategorický imperatív, idea ľudských práv a iné. V technike je to napríklad perpetuum mobile. Tieto fikcie nemali či nemajú nijaký empirický korelát, ale napriek tomu mali dlho vysvetľujúcu funkciu.
Čo nám ponúka žáner science fiction?
Michal Šedík (MŠ): Science fiction je literatúra založená na vedeckých poznatkoch, ktorá na ich základe extrapoluje a rozvíja fiktívne možnosti v móde: aké by to bolo, keby…, či už smerom do budúcnosti, alebo do minulosti. A tak v románoch poľského spisovateľa Stanisława Lema spred 40 rokov môžeme čítať pasáže, v ktorých sa rozpráva umelá inteligencia s človekom a vysvetľuje mu rozdiel medzi svojím a jeho poznaním. A aj v súčasnosti je to zaujímavé a aktuálne čítanie, ktoré na rozdiel od vedeckých predpovedí ponúka skúsenosť s tým: aké je to, keď… A táto skúsenosť je skutočná.
Aká je funkcia fikcie?
MŠ: Fikcia môže paralelne plniť viaceré funkcie – zabávať, zarábať, ponúkať únik od reality, ale niekedy aj prinášať poznanie. Aké sú jej znaky?
MŠ: Fikcia priznáva, že je fikcia, a tak na začiatku filmu môžeme čítať formulku o tom, že všetky postavy vo filme sú vymyslené alebo rozprávka sa začína slovami: Bolo nebolo… a pod. Tých poznávacích znakov je viac, vždy je to však istá forma dohody medzi čitateľom alebo divákom a autorom. Problém potom nastáva pri porušení tejto dohody, keď sa fikcia číta ako faktické tvrdenie a naopak. To však už nie je záležitosť vnútorných formálnych znakov textu alebo diela.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Rozhovor vznikol v rámci riešenia projektu APVV-18-0122 Postavenie sociálnych a humanitných vied v spoločnosti: ich možnosti a limity.
