Homo druhy kamennej doby, ktoré prešli oceán z ázijskej pevniny na Filipíny – možno na vykorenenom strome alebo na nejakom druhu plavidla –, sa mohli posunúť na ostrovy ďalej na juh, zamýšľa sa bioarcheológ Thomas Ingicco, člen tímu z Národného prírodovedného múzea v Paríži. Dôkazy prastarých hominidov sa doteraz našli na indonézskych ostrovoch vrátane fosílnych ostatkov jednotlivcov na Florese a prastarých kamenných nástrojov na Sulawesi. Výskumníci však nenašli dostatočne staré dôkazy hominidov na Filipínach, aby potvrdili spomínanú cestu – až teraz. Na mieste výkopu vo vnútrozemí severného regiónu Kalinga na Filipínach vedci objavili viac než 400 zvieracích kostí vrátane veľkej časti kostry nosorožca a 57 kamenných artefaktov. Zárezy a stopy po úderoch na 13 kostiach nosorožca boli výsledkom odstraňovania mäsa a špiku, hovorí Th. Ingicco. Merania rozkladu a akumulácia rádioaktívnych elementov v sedimente Kalingy a vykopaný nosoroží zub naznačujú, že fosílie sú staré približne 709 000 rokov, ±68 000 rokov. Dovtedy najskorší dôkaz existencie hominidov na Filipínach bola stará ľudská kosť z prsta spred asi 66 700 rokov. Nie je známe, či prastarý jedinec, ktorý nechtiac daroval kosť z prsta vede, bol potomkom asi 700 000 rokov starých nosorožích mäsiarov z Kalingy alebo z populácie, ktorá prišla na Filipíny neskôr.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
