Vtáky s vedeckým menom Fregata minor, ktoré u nás označujeme názvami fregata ebenová, fregata žltopása, fregata menšia i fregatka veľká, trávia väčšinu svojho života plachtením nad morom a svoju potravu lovia na hladine, prípadne o ňu oberú iné vtáky. Pretože fregatka nemá vodeodolné perie, pri love ponára pod hladinu len zobák. Zoológovia už dávnejšie vedia, že fregatky sú schopné lietať bez prestávky – teda bez pristátia – aj niekoľko týždňov. Medzinárodný tím vedcov uverejnil nedávno v časopise Science štúdiu, ktorá dokazuje, že fregatky môžu vo vzduchu zostávať oveľa dlhšie, než sa doteraz myslelo – a to aj dva mesiace. Výskum sa uskutočnil na ostrove Europa v Mozambickom prielive. Približne 50 vtákov bolo vystrojených miniatúrnymi autonómnymi snímačmi, ktoré merali polohu (pomocou prijímača GPS signálov), srdcový tep a mávanie krídlami vtákov. Vyhodnotenie údajov ukázalo, že vtáky využívajú na stúpanie pohyb vzduchu vo vertikálnom smere pod kupolovitými oblakmi (kumulus), pričom vôbec nemávajú krídlami a niekoľko minút si aj pospia. Po dosiahnutí spodnej základne mrakov kĺžu kilometre ďaleko – opäť bez vynakladania energie. Pred dlhšími preletmi sa nechajú vyniesť silnými stúpavými prúdmi vnútri kumulov do výšok až 4 000 metrov. Pri letoch ponad oceán medzi Afrikou a Indonéziou využívajú fregatky silné prúdenie po okrajoch tropických cyklónov.
RM
Foto Aviceda, pixabay
