Aj keď žijeme v ére technických vymožeností a moderné technológie začínajú čoraz silnejšie ovplyvňovať náš životný štýl, sú chvíle, keď aj homo technicus prepadne romantickej nálade. Neraz mu stačí vidieť krásny západ Slnka.
Antoine de Saint-Exupéry vo svojej slávnej knižke Malý princ píše, že pre malého princa boli na jeho planéte jediným rozptýlením iba čarovné západy slnka. Na maličkej planéte stačilo potiahnuť stoličku o niekoľko krokov a mohol sa dívať na zmrákanie zakaždým, keď sa mu zachcelo. Keď je človeku veľmi smutno, rád sa díva na západ slnka, tvrdil malý princ a vzápätí prezradil, že raz videl zapadať slnko štyridsaťtri ráz.
Miznutie za obzorom
Nepochybne, západy slnka majú niečo do seba. Je však namieste ujasniť si, čo v skutočnosti je západ Slnka. Pod týmto pojmom chápeme miznutie Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi. Západ sa začína v okamihu, keď sa Slnko dotkne horizontu, a končí sa, keď sa celkom stratí. Ak sa Slnko dotkne obzoru a potom opäť stúpne, nespĺňa kritériá západu, pretože pri použití ľubovoľnej prekážky by sme vyvolali len ilúziu západu Slnka kedykoľvek – stačilo by sa napríklad ukryť za skalu. Keďže svetlo letí zo Slnka na Zem približne 8 minút, v čase, keď sa Slnko zdanlivo dotkne horizontu pri západe, v skutočnosti sa nachádza už pod horizontom. Navyše – treba brať do úvahy aj refrakciu (lom) svetla. Index lomu svetla vo vzduchu spôsobí, že Slnko sa javí sploštené a o pol stupňa vyššie, ako v skutočnosti je. Vo chvíli, keď celý slnečný disk zmizne pod horizontom, začína sa súmrak. Zenitová vzdialenosť Slnka v okamihu jeho západu je 90° 50´.
Iný kraj, iný čas
Čas západu Slnka sa počas roka mení – v zime zapadá skôr ako v lete. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti trvá západ Slnka na rovníku o máličko viac ako dve minúty, no napríklad v Londýne trvá do 300 sekúnd. Najdlhší západ je v lete a v zime. Keby sme začiatkom marca boli na južnom póle a nehybne by sme pozorovali Slnko, videli by sme, ako zostáva na oblohe celý deň a absolvuje celú dráhu nad obzorom. V deň jarnej rovnodennosti sa Slnko dotkne obzoru, aby jediný raz v roku zapadlo. Tento západ trvá asi 40 hodín, čo znamená že pri zachádzaní prejde po obzore viac než celý okruh. V nórskom mestečku Longyearbyen, hlavnom meste súostrovia Svalbard na Špicbergoch a zároveň najsevernejšie položenom meste sveta, ktoré leží bližšie k severnému pólu ako McMurdova stanica v Antarktíde k južnému pólu, trvá najdlhší západ Slnka asi trištvrte hodinu. Teoreticky by sme si mohli čas západu Slnka predĺžiť. Stačí len vyčkať na deň, keď sa terminátor, t. j. hranica dňa a noci, dotkne našej pozície.
Západ Slnka sa začína v okamihu, keď sa Slnko dotkne horizontu, a končí sa, keď sa celkom stratí.
Vtedy treba vyraziť na sever, aby sme mali pred terminátorom čo najdlhšie malý náskok. Randall Munroe v knihe Čo keby? vyrátal, že pri dodržiavaní predpísaných rýchlostí sa dá jazdou po cestách severného Nórska a Fínska zažiť až 95-minútový západ Slnka. Dokonca prostredníctvom PyEphemu, ktorý poskytuje základné astronomické výpočty pre programovací jazyk Python, a GPS zostavil itinerár cestnej trasy.
Na túto metódu odhadu západu Slnka sa dá vcelku spoľahnúť, no treba si uvedomiť, že výsledky nebudú na 100 %, ale ako dosť približný odhad postačuje. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte. R
Treba sa postaviť čelom k Slnku a uvedomiť si vzdialenosť, akú musí prekonať, kým zapadne. Odporúčame merať až vtedy, keď je Slnko pomerne nízko, pretože potom sú odchýlky minimálne a skutočnosť, že Slnko zapadá nie presne rovno, môžeme zanedbať.
Ruky vystrieme pred tvárou smerom k Slnku. Treba zistiť, koľko prstov sa nachádza medzi Slnkom a horizontom, kam môže Slnko zapadnúť. Rátame s vystretou rukou a používame len ukazovák, prostredník a prstenník.
Keď už vieme, koľko prstov sa nachádza medzi Slnkom a horizontom, s pomerne veľkou presnosťou vieme aj to, kedy zapadne Slnko: jeden prst znamená asi 15 minút, teda počet prstov treba vynásobiť 15. Ak sú medzi slnkom a horizontom napríklad tri prsty, Slnko zapadne o trištvrte hodiny. Po jeho západe máme približne pol hodinu až hodinu použiteľného svetla.
Upozornenie: Počas celého merania prstovou metódou treba mať ruky stále vystreté, inak metóda stráca účinnosť a presnosť.
Foto wikipédia/Jessie Eastland
