Podľa legendy, ktorá sa traduje vo fyzikálnych kruhoch, sa pred vyše tridsiatimi rokmi konala v Las Vegas veľká fyzikálna konferencia. Pretože fyzici rozumeli pravdepodobnosti, do kasín ich to neťahalo. To sa negatívne prejavilo na ziskoch kasín a fyzici boli z mesta hriechu vykázaní. V marci tohto roku sa tam vrátili. Boli sme pri tom.
Súčasťou vedeckej práce je popri skúmaní v laboratóriu, za počítačom alebo nad papiermi s rovnicami aj účasť na konferenciách. Tam môžu vedci prezentovať svoje výsledky, vypočuť si o najnovších objavoch, stretnúť sa s kolegami z iných častí sveta alebo začať nové spolupráce.
Festival vedy
Konferencie môžu mať rôznu štruktúru a veľkosť. Od malých komorných udalostí, kde zopár nadšencov nejakej témy diskutuje spolu v jednej miestnosti, až po akcie škály letných hudobných festivalov. Každoročný Marcový míting Americkej fyzikálnej spoločnosti (American Physical Society, APS) patrí do tej druhej kategórie a je najväčšou fyzikálnou konferenciou na svete. Míting je zameraný na fyziku tuhých látok, materiálovú vedu a kvantovú mechaniku – v súčasnosti najpopulárnejšie fyzikálne odbory, čo vysvetľuje jeho atraktivitu. APS organizuje tiež menší Aprílový míting, ktorý sa venuje jadrovej a časticovej fyzike. Napriek tomu, že míting organizuje národná fyzikálna spoločnosť Spojených štátov, kde sa zvyčajne aj koná (výnimkou bol míting v roku 2004 v Montreale v Kanade), zúčastňujú sa ho delegácie z celého sveta. Vlastne, výnimkou boli ešte roky 2020 a 2021, keď sa Marcový míting pre pandémiu kovidu-19 konal v digitálnom priestore, pričom v roku 2020 bol odvolaný tesne pred začiatkom, keď mnohí účastníci už boli na mieste. Po reštarte v menšej veľkosti v Chicagu v minulom roku zavítal tentoraz do Las Vegas.
Tam vyše 10 000 účastníkov obsadilo konferenčné centrum Caesars Forum, kde sa v desiatkach miestností súbežne konali prednášky rozdelené podľa tematických okruhov. Napríklad moja sekcia sa volala Excitóny a Betheho-Salpeterova rovnica. Niekto však musel ruletu prideľujúcu účastníkom miestnosti roztočiť nesprávne, pretože, ako som na záver svojej prednášky upozornil, ani jedno zo slov z názvu sekcie som nepoužil. Fyzici majú typicky širokú paletu záujmov, čo spôsobilo, že chodby boli plné ľudí ponáhľajúcich sa stihnúť prednášku v nejakej vzdialenej miestnosti. Mnohočasticová dynamika naživo.
Nobelisti aj kontroverzná supravodivosť
Okrem odborných prednášok bolo na Marcovom mítingu možné vidieť aj populárne – ja som sa bol pozrieť napríklad na prednášku Chada Orzela, autora knihy Raňajky s Einsteinom o histórii kvantovej elektrodynamiky. Tradičnou súčasťou programu sú aj vystúpenia laureátov Nobelových cien z predchádzajúceho roku – John Clauser a Anton Zeilinger hovorili o svojich experimentoch odhaľujúcich princípy kvantovej mechaniky.
Spomedzi odborných prednášok bola najžiadanejšou prednáška Rangu Diasa z Univerzity v Rochesteri v USA, v ktorej ukázal merania údajne demonštrujúce supravodivosť pri izbovej teplote. To by bol prelomový objav umožňujúci prevratné technologické aplikácie. Dosiahnutie supravodivosti pri izbovej teplote je totiž veľkým cieľom fyziky tuhých látok, keďže súčasné supravodiče pracujú pri extrémne nízkych teplotách, čo obmedzuje ich praktické použitie. R. Diasa však sprevádza kontroverzia, pretože jeho predchádzajúce články na podobnú tému boli pre nezrovnalosti v analýze dát stiahnuté z odborných časopisov (to sa štandardne nestáva). O prednášku bol teda obrovský záujem a bezpečnostná služba musela obmedziť prístup do miestnosti (mňa sa to netýkalo, ja som sa o nej dozvedel až neskôr). Článok podrobne prezentujúci jeho výsledky vyšiel v tlači ku koncu konferencie. Na replikáciu výsledkov a definitívny verdikt, či tentoraz vyhral jackpot, si však treba ešte počkať.
Text a foto Lukáš Konečný
Univerzita v Tromsø, Nórsko
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
