V prvej časti novej rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve zaujímavé geolokality v Bratislave a jej okolí, ktoré dokumentujú zložitú geologickú históriu územia.
V rubrike postupne ponúkneme zaujímavosti o ďalších objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Skalný nos pod Bratislavským hradom
Malé Karpaty (Devínske Karpaty – Bratislavské predhorie)
Pôsobivý skalný útvar sa z ničoho nič vynorí na Žižkovej ulici v Zuckermandli, keď vyjdeme schodmi neďaleko zastávky električiek s názvom Chatam Sófer. Tvorí ho strednozrnný dvojsľudný granodiorit, hornina podobná žule. Nazýva sa aj bratislavská žula. Okrem kremeňa a živcov obsahuje tmavú sľudu biotit a svetlú sľudu muskovit. Hornina je tektonicky porušená, čím vzniklo niekoľko izolovaných blokov. Pozdĺž viacerých otvorených puklín nastal pohyb a vznikli vyhladené plochy – tektonické zrkadlá. Niektoré využíva vegetácia, ktorá pomáha ich zvetrávaniu.
Najväčšou zaujímavosťou sú niekoľko centimetrov hrubé žily alebo hniezda pegmatitu, horniny, ktorá vznikla stuhnutím zvyškov najkyslejšej magmy v puklinách, bližšie k zemskému povrchu. Pegmatit je hrubozrnný, tvoria ho väčšie zrná kremeňa, sľúd a živcov. Samostatné žily tvorí aplit, jemnozrnná žilná hornina bielej farby, tvorená kremeňom a muskovitom.
Skalný nos je súčasťou svahu bratislavského hradného vrchu a jeho horniny patria kryštalickému jadru Malých Karpát. Vznikli koncom prvohôr približne pred 300 miliónmi rokov. Skalný útvar a okolité svahy s južnou expozíciou majú osobitný botanický význam. Ide o regionálne biocentrum pre skalné a teplomilné spoločenstvá rastlín a živočíchov, miesto prvého opisu skalničníka guľkovitého (Jovibarba globifera) a poslednú lokalitu jeho výskytu na území Bratislavy.
Náučný chodník
Zrejme práve preto sa tu začína Náučný chodník Skalný nos, ktorý vedie spodnou časťou hradného vrchu v priestore Zuckermandla.
Nenáročná trasa najskôr mierne stúpa po schodoch, potom pokračuje po betónovej terase a po pár desiatkach metrov sa vracia späť na Žižkovu ulicu. Náučný chodník má šesť informačných panelov s názvami: 1. Pohľad do minulosti Zuckermandla, 2. Fauna hradného brala, 3. Flóra hradného brala, 4. Geomorfologické a geologické charakteristiky lokality hradného brala, 5. Skalný nos a jeho význam pre botaniku a 6. Archeologický prieskum Zuckermandla.
Dejiny Zuckermandla sa začali písať v 16. storočí, najväčší rozkvet zažil v 18. storočí, potom ako získal kráľovské privilégiá. Na jednej strane lemovaný monumentálnym hradným vrchom, na druhej strane Dunajom, tvoril charakteristický kolorit tejto časti mesta. Spolu s Vydricou bol súčasťou Podhradia. Jeho hlavnú komunikačnú líniu tvorila doteraz zachovaná Žižkova ulica. V roku 1851 sa Zuckermandel stal súčasťou Bratislavy. Počas výstavby električkovej trate, nábrežnej komunikácie, tunela a neskôr Mosta SNP boli mnohé budovy Zuckermandla odstránené. Z pôvodnej osady tak ostalo do súčasnosti len niekoľko stavieb okolo Kostola Najsvätejšej Trojice.
Zaujímavé zakomponovanie prírodne cenného skalného útvaru do modernej mestskej štvrte, okolitá špeciálna zmes bylín a tráv, ako aj vhodné penzum informácií sprostredkovaných náučným chodníkom ponúkajú mimoriadne príjemný krajinný priestor na krátku vychádzku.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
