V desiatej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime ďalšie geovedne zaujímavé lokality z okolia Banskej Bystrice, ktoré dopĺňajú obraz o georozmanitostiach regiónu.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Tekovská Breznica
Štiavnické vrchy – Hodrušská hornatina – Breznické podolie, Slovenská brána
Tekovská Breznica leží na ľavom brehu rieky Hron neďaleko Novej Bane. Prvýkrát sa spomína v roku 1276 ako Berzenche, čo súviselo s brezami, ktoré tam v minulosti rástli. Najstaršou sakrálnou pamiatkou je Kostol narodenia Panny Márie zo 14. storočia. Nad obcou na strmom zalesnenom andezitovom vrchu Hrádok v nadmorskej výške 445 m je zrúcanina gotického Breznického hradu z 13. storočia. Z hradu je pôsobivý výhľad na zúženú časť doliny Hrona – Slovenskú bránu (Porta Slovenica), ako aj na benediktínsky kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku. Jeho perlou je Bazilika minor sv. Benedikta zo 14. storočia, jedna z najvýznamnejších gotických stavieb na Slovensku.
Atrakciou obce Hronský Beňadik je replika prvého auta Drndička vyrobeného na Slovensku začiatkom 20. storočia. Z Tekovskej Breznice vedie Chválenskou dolinou neznačkovaná trasa na vyhasnutú sopku Putikov vŕšok. Výstup trvá 2,5 až 3 hodiny.
Putikov vŕšok
Putikov vŕšok s vekom asi 100-tisíc rokov je pomerne dobre zachovaný sopečný kužeľ s kráterom. Vulkanológovia ho dlho považovali za najmladšiu sopku nielen v strednej Európe, ale v celom karpatskom oblúku. Podľa nových poznatkov je sopka Ciomadul v Rumunsku ešte mladšia, s poslednou erupciou pred 32 600 až 27 500 rokmi. Zalesnené svahy troskového kužeľa pokrývajú sopečné plieskance (aglutináty). Ide o zmes sopečnej trosky, menších lapíl, popola a bômb, ktoré sa spiekli a vytvorili pevnú hmotu tehlovočervenej farby. Kedysi sa na tomto mieste dali nájsť pekné sopečné bomby mandľovcovitého a cylindrického tvaru a iných podôb.
Jaskyňa Sezam s dĺžkou 26 m vznikla plynnými erupciami podobne ako pseudokrátery, menšie druhotné sopečné krátery, známe napríklad z Islandu. Spojením niekoľkých lávových prúdov tam vzniklo lávové plató. Najdlhšie prúdy majú 3,2 km, niektoré stiekli až na mladoštvrtohorné náplavy Hrona. V Pohronskom múzeu v Novej Bani je sopke venovaná nová vulkanologická expozícia.
Kameňolom v Brehoch
V obci Brehy pri Novej bani sa s prestávkami ťaží nefelinický bazanit, sopečná hornina podobná bazaltu (čadiču). Pochádza z Putikovho vŕška a má šedočiernu až čiernu farbu. Okrem sodno-vápenatých živcov, amfibolov, pyroxénov a olivínu obsahuje foidy (napr. nefelín), zástupcov živcov, ktoré vznikli z lávy s menším obsahom oxidu kremičitého. Na lomovej stene vidieť rôzne druhy odlučnosti. Sú výsledkom kontrakcie lávy a tvorby puklín pri jej chladnutí a tuhnutí. Doskovitá odlučnosť vznikla praskaním lávy pozdĺž puklín rovnobežných s povrchom. Stĺpovitú odlučnosť tvoria zvislé polygonálne šesťuholníkové alebo päťuholníkové stĺpy kolmé na povrch prúdu. Niektoré sú vodorovné, iné radiálne lúčovité či vejárovité. Guľovitá odlučnosť sa vytvorila rovnomerným zmršťovaním lávy vo viacerých smeroch okolo určitých centier. V Novej Bani sa z tejto horniny vyrába minerálna izolácia Knauf Insulation, ktorej pôvodný názov bol Nobasil. Pre výborné tepelnoizolačné vlastnosti má široké využitie v stavebníctve.
Lehôtka pod Brehmi
Žiarska kotlina, Štiavnické vrchy – Hodrušská hornatina
Obec Lehôtka pod Brehmi leží na kontakte Žiarskej kotliny so Štiavnickými vrchmi neďaleko Hliníka nad Hronom. Prvá zmienka o nej je z roku 1391. Dominantou obce a okolia je výrazný skalný útvar Szabóova skala, jedna z najstarších prírodných rezervácií z roku 1907 a najstarší chránený geologický objekt na Slovensku. Bola pomenovaná na počesť významného geológa Jozefa Szabóa, ktorý študoval na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici a neskôr bol profesorom na univerzite v Budapešti. Od roku 1907 je na ryolitovom brale nápis Szabó szikla.
Na jeho úpätí je tabuľka venovaná pamiatke na Jána Pettka, profesora geológie Baníckej akadémie, ktorý sa tiež zaslúžil o poznanie geologickej stavby Štiavnických vrchov. Na Szabóovu skalu vedie z obce žltá turistická značka. Je z nej krásny výhľad na Žiarsku kotlinu a pohoria Vtáčnik a Kremnické vrchy.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
