V dvanástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne osobité lokality v okolí Bratislavy, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Slovinec
Malé Karpaty (Devínske Karpaty – Devínska Kobyla)
Slovinec, 50 m vysoká stena bývalého kameňolomu, sa nachádza pri hlavnej ceste na začiatku Devínskej Novej Vsi v smere od Devína. Pod ním je upravené parkovisko a drevený altánok. Práve tam sa začína Sandbersko-pajštúnsky geopark (SAPAG), ktorý otvorili v roku 2015. Farby loga geoparku na informačnej tabuli odrážajú odlišnosti jeho dvoch častí. Žltkasté pásy ľavej časti symbolizujú hrebenatku, typickú fosíliu Sandbergu, vrstvy morských sedimentov, pukliny vo vápencoch s nálezmi rôznych skamenelín, ale aj žltý kvet hlaváčika jarného (Adonis vernalis). Symbolmi zelenej pajštúnskej časti sú tmavé borinské vápence s kalcitovými a kremennými žilami, mariánske bridlice s amonitmi a maskaróny, hlavy levov na hrade Pajštún.
Deliaca línia medzi nimi ukrýva zlomy a pukliny v horninách Malých Karpát, podzemné priestory, banské chodby a jaskyne v okolí Marianky, Borinky či Lozorna. Môžu to byť aj lanová dráha z kameňolomu v Prepadlom do bývalej cementárne v Stupave alebo lesná železnička z Lozorna na Košarisko. Jej zakrivenie poukazuje na Dunaj, Moravu, doliny Malých Karpát, náučné a turistické chodníky aj cyklistické trasy.
Stopy geologických procesov
Bralo Slovinca púta viacerými zaujímavosťami. Vysvetľujúci text o nich ponúka informačná tabuľa s názvom Abrázna jaskyňa v brale Slovinec. Množstvo ilustrácií pomáha priblížiť sa k ťažkej geológii a porovnať ich s realitou in situ. Na prvý pohľad je tu zjavný kontakt dvoch odlišných hornín, ktoré sú navyše v prevrátenej stratigrafickej pozícii – to znamená, že staršie druhohorné horniny ležia na mladších. Navrchu sú vrchnojurské vápence s rohovcami v podobe sivých guľovitých alebo šošovkovitých zhlukov. Vznikli z ihlíc hubiek a kremitých schránok mrežovcov. Horniny sú silne stlačené, v puklinách je kalcit. Pod nimi sú sivé vápence spodnej kriedy s polohami slieňov. Majú žltkastú patinu, sú bez rohovcov.
Unikátna abrázna jaskyňa má dĺžku 8 m, šírku 3 m a výšku stropu 4 m. Vytvoril ju morský príboj asi pred 14 miliónmi rokov rozrušením pobrežného útesu. Šikmý previs sa viaže na tektonicky porušené horniny jury. Na stenách sú stopy po činnosti lastúrnikov a hubiek, ktoré sa zavŕtaním do skál chránili pred morskými vlnami. Dno a bočné dutiny vypĺňa morský piesok. Otvor do jaskyne sa nachádza asi 20 m nad cestou. V pravej časti odkryvu presekáva horniny výrazný zlom.
Tisové skaly
Malé Karpaty (Pezinské Karpaty – Homoľské Karpaty)
Geomorfologicky zaujímavé Tisové skaly sú zo sivých a hnedastých kremencov spodného triasu. Dominujú lyžiarskemu areálu neďaleko Zochovej chaty. Pomenovanie dostali podľa tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorý tam kedysi rástol v hojnom počte.
Kremence sú sedimenty, ktoré vznikali na začiatku druhohôr činnosťou občasných tokov. Tie splavovali úlomkovitý materiál zdvíhajúceho sa pohoria a usadzovali ho v podobe náplavových kužeľov. Sú zložené z kremenných zŕn stmelených kremenným, prípadne železitým tmelom. Časté sú v nich rôzne veľké úlomky žilného kremeňa, ktoré vyvetrávajú. Počas alpínskeho vrásnenia koncom druhohôr boli kremence zavrásnené do žulových hornín, ktoré v terciéri a kvartéri zvetrali a rozpadli sa na piesok. Kremence z nich erózia postupne vypreparovala. Vplyvom mrazu sa na nich vytvorili mrazové zruby s blokoviskami a izolovanými balvanmi v ich okolí.
Tisové skaly sú monoklinálny chrbát (kréta), ktorý vznikol na naklonených vrstvách hornín a má výraznejší rozdiel medzi čelným a tylovým svahom. Smeruje k nim modrá turistická značka popri vodnej nádrži Modra – Piesok.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
