V ôsmej časti rubriky o geodiverzite Slovenska prezentujeme niekoľko geovedne zaujímavých miest z okolia Košíc.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Stratená
Spišsko-gemerský kras (Slovenský raj)
Obec Stratená je situovaná neďaleko Dobšinej, v doline rieky Hnilec. V minulosti bola známa vysokými pecami postavenými v roku 1783 Csákyovcami. Na mieste pôvodnej medenej huty vznikla v 20. rokoch 19. storočia železiareň. Jej majiteľom bol gróf Alexander Csáky, od ktorého ju v roku 1842 odkúpil Ferdinand Juraj Coburg, zakladateľ uhorskej vetvy Coburgovcov. Vo vysokých peciach tavili siderit, železnú rudu z Mlynkov a Dobšinej. Surové železo sa potom spracovávalo v celom Uhorsku i v zahraničí. V roku 1927 boli vysoké pece odstavené.
Neďaleko obce sa nachádza nádherný Stratenský kaňon, cez ktorý vedie prírodovedne, historicky a environmentálne zameraný náučný chodník, vhodný aj pre pohybovo znevýhodnených na invalidnom vozíku. Jeho východisko je pred východným portálom cestného tunela Stratená a vedie po červenej značke. Niektoré informačné panely však nie sú v najlepšom technickom stave.
Skôr tiesňava ako kaňon
Stratenský kaňon s dĺžkou 1,1 km, so strmými skalnými stenami, krútňavovými (obrími) hrncami, zaklesnutými meandrami, početnými jaskyňami, ponormi, vyvieračkami a vodopádmi, je najužšou časťou Stratenskej doliny. V skutočnosti to však nie je kaňon, ale tiesňava. Na rozdiel od kaňonu, ktorý má v priečnom profile tvar písmena U a vedľa koryta širšiu nivu, tiesňava je v tvare písmena V a bez nivy.
Stratenská dolina sa nachádza medzi obcou Dedinky a Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Vznikla hĺbkovou eróziou Hnilca v tektonicky porušených wettersteinských vápencoch stredného triasu v priebehu posledných niekoľkých miliónov rokov. Má charakter antecedentného prielomu, pretože rieka bola v území skôr, ako sa začali dvíhať okolité vrchy. Pri vstupe do kaňonu od Stratenej púta pozornosť pamätná tabuľa z roku 1867 obnovená v roku 2007. Je venovaná pamiatke Augusta Coburga, ktorý nechal preraziť skalnú bránu pre cestu na Horehronie a Spiš dávno pred vybudovaním Stratenského tunela v roku 1972.
Ľadová jaskyňa
Prvých návštevníkov oslovila dychberúca krása ľadovej výzdoby Dobšinskej ľadovej jaskyne už rok po jej objavení v roku 1870. Jaskyňa sa viaže na svetlé steinalmské a wettersteinské vápence stredného triasu stratenského príkrovu. Vznikla v starších štvrtohorách, pravdepodobne medzi 70- až 400-tisíc rokmi prepadnutím časti horninového masívu Duča. Tým sa vytvorili podmienky na vznik ľadu. S dĺžkou 1 486 m je súčasťou Dobšinsko-stratenského jaskynného systému, ktorý má so Stratenskou jaskyňou, jaskyňou Psie diery a ďalšími jaskyňami Slovenského raja dĺžku 23 809 m.
Statická vrecovitá jaskyňa má jeden otvor, ktorým sa cez zimu dostáva do podzemia studený vzduch a ten sa tu udržuje počas celého roku. Ľadovú výplň tvoria podlahový ľad, ľadopády, ľadové stalaktity, stalagmity a stalagnáty. Množstvo ľadu je 110-tisíc m3, najväčšia hrúbka je vo Veľkej sieni (26,5 m). Najstarší ľad v jaskyni má približne 2 600 rokov. Ľad sa dynamicky vyvíja, citlivo reaguje na sezónne zmeny klímy, na niektorých miestach narastá, inde sa topí.
Jedna z prvých
Už v roku 1882 osvetľovali jaskynné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne plynové Bunsenove kahany. Ako prvá v Európe bola v roku 1887 elektricky osvetlená. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. Korčuliarske ľadové slávnosti tu organizovali od roku 1893. Korčuľovanie pre verejnosť bolo v jaskyni povolené až do roku 1946. V 50. rokoch 20. storočia trénovali v priestoroch Veľkej siene známe krasokorčuliarske osobnosti, napríklad Karol Divín a Eva Grožajová, ako aj rota vojenských rýchlokorčuliarov. Jaskyňa poskytla kulisy pre film Popolvár najväčší na svete na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského. Národná prírodná pamiatka bola v roku 2000 spolu s jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Vchod do jaskyne sa nachádza na severnom svahu vrchu Duča vo výške 969,5 m n. m.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
