V deviatej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime ďalšie nádherné miesta z okolia Košíc, ktoré dopĺňajú obraz o jeho georozmanitostiach.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Hrhov
Slovenský kras (Turnianska kotlina, Horný vrch)
Hrhov je vinárska a rybárska obec v Turnianskej kotline pod krasovou planinou Horný vrch. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Začiatkom 14. storočia bola majetkom Bubekovcov. V gotickom Kostole sv. Jána Krstiteľa z roku 1500 je náhrobný kameň Juraja Bubeka II. z roku 1390 z červeného brezovského mramoru zo Silickej Brezovej. Kostol v 17. storočí obohnali obranným múrom, ktorý sa čiastočne zachoval. Klasicistický Kostol reformovanej cirkvi z roku 1784 bol po viacerých požiaroch prestavaný. Oba kostoly sú národné kultúrne pamiatky.
V minulosti sa tam ťažil travertín s miestnym názvom hrhovská tufa, ktorý sa stal vhodným materiálom pri stavbe domov a hospodárskych budov. Priamo v obci sa nachádza unikátny Hrhovský vodopád. Je pri ňom oddychovo-relaxačný areál so vstupnou bránou, mostíkom, lavičkami a altánkom.
Hrhovská vyvieračka
Hrhovská vyvieračka známa aj ako vyvieračka Fej alebo Veľká hlava pramení nad Hrhovom, na južnom úpätí planiny v nadmorskej výške 225 m. Viaže sa na kontakt wettersteinských vápencov stredného triasu s pestrými verfénskymi bridlicami spodného triasu. Jedna z najvýdatnejších vyvieračiek Slovenského krasu má maximálnu výdatnosť 1 000 l/s. Usadzovaním uhličitanu vápenatého (CaCO3) sa z jej vôd vytvorila hrubá vrstva šedého, miestami svetlohnedého travertínu. Jeho vek sa odhaduje na 5 000 rokov.
Voda z vyvieračky preteká cez stenu bývalého kameňolomu a vytvára kaskádovitý, 15 m vysoký vodopád. Hrhovský vodopád je najväčší a najvýdatnejší v Slovenskom krase. Vyvieračka zásobuje obec Hrhov pitnou vodou, v minulosti poháňala štyri mlyny. V podzemí je prepojená so 186 m hlbokou jaskyňou Čertova diera, ktorá sa nachádza 5 km severovýchodne na okraji planiny Horný vrch vo výške 780 m n. m.
Hrhovské rybníky
Južne od Hrhova v močaristej zníženine na zlomovom kontakte planiny Horný vrch s Turnianskou kotlinou vybudovali v 60. rokoch 20. storočia sústavu rybníkov. Hrádza ich rozdeľuje na Veľké jazero a Malé jazero. Jazerá dosahujú hĺbku približne dva metre. Sú to jedny z najväčších rybníkov na Slovensku a využívajú sa na chov kaprov.
Ako významné vtáčie územie sú miestom, kde hniezdi a žije mnoho druhov vtákov vrátane chránených. Patria k nim napríklad potápka chochlatá (Podiceps cristatus), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), bučiak veľký (Botaurus stellaris), chochlačka bielooká (Aythya nyroca), ale aj viaceré trsteniariky. Na ich pozorovanie slúžia od roku 2019 dve drevené pozorovacie veže. Popri niekoľkých druhoch žiab a mlokov sú tam hojne zastúpené tiež užovka fŕkaná (Natrix tessellata) a užovka obojková (Natrix natrix).
Slavec
Slovenský kras (Plešivecká planina, Silická planina)
Obec Slavec je situovaná v kaňonovitej časti doliny rieky Slaná na úpätí Plešiveckej planiny. V súčasnosti k nej patrí obec Vidová a jej miestne časti sú Gombasek a Hámor. Prvýkrát sa spomína v roku 1243. Do polovice 16. storočia patrila paulínskemu kláštoru v Gombaseku, ktorý založil v roku 1371 Juraj Bubek. V roku 1566 bol vyplienený. Zachovala sa iba malá časť južného múru Kostola Panny Márie. V areáli kláštora boli pri úprave interiéru gotickej kaplnky odkryté unikátne nástenné maľby – fresky.
Neďaleká Zvonica slúži aj ako vyhliadková veža. Zvyšky kláštora, rokoková kúria Andrássyovcov v Gombaseku z druhej polovice 18. storočia a Gombasecká jaskyňa sú súčasťou Náučného chodníka Gombasek. Východisko je na parkovisku pred vstupom do jaskyne. V kúrii, ktorá získala cenu Fénix ako najkrajšia obnovená pamiatka roka 2024, sú exponáty a informácie o rode Andrássyovcov.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
