Geolokality v okolí Prešova 2

Zaujíma vás, čo všetko sa dá vidieť vo Veľkej Studenej doline v Tatrách a na čom vznikli Vodopády Studeného potoka? Čo sa skrýva za pojmami tróg, mylonit, suché sedlo či mandľovec?

V šestnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie zaujímavé geolokality širšieho okolia Prešova, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.

Starý Smokovec

Tatry (Vysoké Tatry), Podtatranská kotlina (Tatranské podhorie)
Starý Smokovec je najstaršia tatranská osada, teraz súčasť mesta Vysoké Tatry. Vznikol v roku 1793, keď dal veľkostatkár Štefan Čáky postaviť pri prameni kyselky poľovnícky domček, neskôr drevené ubytovne a kaplnku. Prvý murovaný dom postavil v roku 1850 Ján Juraj Rainer. Volal sa Veľký dom, Obydlie víly, Alpská víla a neskôr Vila Bellevue. V súčasnosti chátra. Koncom 19. storočia vznikli neďaleko Hrebienka Studenopotocké kúpele. Súčasťou bola Ruženina chata, predchodkyňa Bilíkovej chaty.

Vysoký vodopád uprostred skál
Obrovský vodopád, vpravo tektonické zrkadlo

Nad Starým Smokovcom sa vypína rozložitý Slavkovský štít z granodioritu, podobného žule, so zaobleným vrcholom. V roku 1813 sa z neho zrútili skalné bloky do Veľkej Studenej doliny.
Pozemná lanová dráha zo Starého Smokovca na Hrebienok je z konca roku 1908. Umožňuje lepší prístup do Veľkej aj Malej Studenej doliny a k Vodopádom Studeného potoka.

Dve Studené doliny

Veľká Studená dolina a Malá Studená dolina sú ľadovcové doliny – trógy, s priečnym profilom tvaru širokého oblúkovite prehĺbeného písmena U. Pôvodne riečne doliny založené na zlomoch boli v starších štvrtohorách premodelované ľadovcami. Ich stupňovitý charakter podmienilo rôzne odolné podložie. Na tatranskej žule sú časté tektonické zrkadlá, vyhladené plochy vzniknuté pohybom po puklinách. Miestami bola tektonickým tlakom zmenená na mylonit, pripomínajúci bridlicu. Jeho výskyt často sprevádzajú vývery vody.

Pohľad do horskej doliny obklopenej vysokými štítmi
Tróg Malej Studenej doliny

Malú Studenú dolinu oddeľuje od Veľkej Studenej doliny stupeň, cez ktorý sa z pukliny valí 20-metrový Obrovský vodopád. Vo Veľkej Studenej doline je niekoľko ľadovcových kotlov alebo karov, kde ľadovce vznikali, a 26 plies, čo je najviac v Tatrách. Z dna doliny vyplneného morénami s netriedeným a neopracovaným materiálom vyčnieva Strelecká veža. Je to nunatak, zvyšok po rozvodnom chrbte či hrebeni medzi pôvodnými dolinami vyplnenými v pleistocénnych glaciáloch ľadovcami. Z flóry je dominantná borovica limbová alebo limba (Pinus cembra).

Vodopády Studeného potoka

Vodopády Studeného potoka (nesprávne Studenovodské vodopády) patria medzi najatraktívnejšie miesta vo Vysokých Tatrách. Studený potok vzniká sútokom Veľkého a Malého Studeného potoka neďaleko Rainerovej chaty. Odtiaľ až po úroveň Bilíkovej chaty preteká cez výrazný terénny stupeň, ktorý je miestom tektonického kontaktu Vysokých Tatier a Tatranského podhoria ako súčasti Podtatranskej kotliny.

Búrlivá voda prúdiaca vodopádmi skrz horskú krajinu
Vodopády Studeného potoka a obrie hrnce

Výškový rozdiel asi 100 metrov prekonáva vodný tok sériou vodopádov. Viacstupňové kaskády a nízkostupňové vodopády – katarakty sa viažu na tektonicky menej porušenú horninu. Najvyššia kaskáda Veľkého vodopádu vo výške 1 226 m n. m. má 13 metrov. Početné krútňavové – obrie hrnce v koryte Studeného potoka majú priemer 1,5 až 3,5 metra a hĺbku do 3 metrov.

Najstaršia v Tatrách

Rainerova chata či Rainerka je najstaršia a najmenšia chata v Tatrách. Ako turistickú útulňu ju dal na Starolesnianskej poľane v ústí Veľkej Studenej doliny postaviť v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Po postavení chaty Kamzík aj napriek oprave strácala na význame. V roku 1997 si ju prenajal Peter Petras z Kežmarku, bývalý stredoškolský učiteľ a vysokohorský nosič. V roku 2003 ju zrekonštruoval. V súčasnosti je v chate malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov Tatier, zbierka starých lyží i horolezeckého náradia.
Okolo Rainerovej chaty vedie zaujímavo koncipovaný Náučný chodník Hrebienok. Informačné panely majú prírodovedné, lesnícke a historické zameranie.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2025. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Mária Bizubová