V jedenástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne osobité lokality z okolia Žiliny, ktoré dopĺňajú obraz o georozmanitostiach regiónu.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Lisková
Liptovská kotlina – Liptovské nivy, Chočské podhorie
Obec Lisková je situovaná na západnom okraji Liptovskej kotliny neďaleko Ružomberka pod vrchom Mních s dvoma vrcholmi (657 a 695 m). Prvý písomný záznam pochádza z roku 1252. V 17. storočí patrila do likavského panstva. Medzi pamiatky obce patrí Kostol Premenenia Pána, modernistická stavba z 30. rokov 20. storočia so samostatne stojacou vežou staršieho kostola.
V okolí obce sú viaceré geozaujímavosti. Na juhovýchodnom úpätí Mnícha budovanom najmä zlepencami a numulitovými vápencami paleogénu vystupujú vápence a dolomity stredného triasu. Ukrývajú niekoľko jaskýň, pričom najznámejšia je Liskovská jaskyňa, z ktorej je prístupná len krátka povrchová časť. Za návštevu stoja neďaleká obec Martinček, známa unikátnymi kostolnými nástennými maľbami a dáškami, zastrešenými pivničkami vyhĺbenými vo vápenci, a paleontologická lokalita Mohylky.
Liskovská jaskyňa
Liskovská jaskyňa je súčasťou Liskovského krasu v najvýchodnejšej časti Mnícha. S dĺžkou 4 502 m patrí k najdlhším jaskyniam u nás. Fluviokrasovú jaskyňu tvorí pozoruhodný labyrint chodieb a siení vyvinutých v niekoľkých úrovniach nad sebou v horizontálnom i vertikálnom smere. Poukazuje to na skutočnosť, že jej vznik ovplyvnilo aj rameno Váhu, ktorý v starších štvrtohorách tiekol severnejšie. Pri postupnom etapovitom zahlbovaní vytvoril jaskynné úrovne zodpovedajúce riečnym terasám.
Na formovaní jaskyne sa podieľali tiež korózna činnosť puklinami presakujúcej vody a gravitačné procesy. Sintrová výzdoba je značne poškodená. Najväčšie priestory jaskyne sú Jánošíkova sieň a Veľká sieň, založené na výrazných zlomových líniách. Významné sú archeologické nálezy z rôznych historických období. Unikátny je medený býčí dvojzáprah, ktorý sa datuje do 4. tisícročia pred n. l.
Martinček
Obec Martinček, ktorej dominantou je románsko-gotický Kostol sv. Martina približne z roku 1260, je situovaná na dolomitovom výbežku Mnícha vo výške 580 m n. m. Sakrálna pamiatka je významným príkladom zachovanej stredovekej architektúry na Slovensku. V roku 1999 tam odkryli neskororománske nástenné maľby. Neznámy autor ich vytvoril približne v roku 1300. Okrem fresiek sa zachovali aj stredoveké architektonické prvky, napríklad románsko-gotické okná a veže, vstupný portál a portál do sakristie.
Okolo kostola sú dášky, jamy hlboké tri až päť metrov prekryté drevenými strieškami. Doteraz sa ich zachovalo 35 a slúžia na skladovanie zemiakov a zeleniny. Vľavo od kostola vedie poľná cesta na výhľadové miesto, odkiaľ je vidieť Liptovskú kotlinu, Martinček a časť Ružomberka. Nachádzajú sa tam lavička a informačný panel.
Numulitové more
Prírodná rezervácia Mohylky je jednou z najvýznamnejších paleontologických lokalít Liptova, ale aj Slovenska. Menšiu vyvýšeninu v severovýchodnej časti obce Lisková pri ceste vedľa Liskovského potoka budujú organogénne vápence a slieňovce. Obsahujú nespočetné množstvo skamenelín numulitov patriacich medzi foraminifery (dierkavce). Ide o vedúce skameneliny, ktoré žili v mori v starších treťohorách pred asi 50 miliónmi rokov. Ich výborne zachované schránky pripomínajú semienka šošovice alebo mince. Môžu byť veľké od niekoľkých milimetrov po dva centimetre. Nachádzajú sa voľné v kamennej sutine, alebo sú súčasťou numulitového vápenca.
Na tejto lokalite sa našli tiež ramenonožce, zuby žralokov a výliatky po norách krabov. Fosílne zvyšky lastúrnikov sa zachovali len vo forme odtlačkov vo vápenci. Vzorky skamenelín sa nachádzajú v expozícii Liptovského múzea v Ružomberku.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
