Fascinujúci Skye je najväčší škótsky ostrov súostrovia Vnútorných Hebríd v Atlantickom oceáne. Názov pochádza z nórskych slov ski (oblak) a ey (ostrov), preto ho často prezývajú Ostrov oblakov. Jeho severné polostrovy Trotternish a Waternish pripomínajú krídla, vďaka čomu je známy aj ako Okrídlený ostrov.
Zelená krajina s bohatou históriou a obklopená morskými zálivmi je plná výnimočných prírodných fenoménov, roklín, tiesňav, vodopádov, jazier, vresovísk a magických zákutí. Atmosféru dotvárajú unikátne formy georeliéfu na tmavých vulkanických horninách pokrytých množstvom bielych lišajníkov, roztrúsené osídlenie v podobe bielych domov a tajomné hrady.
Všade samý bazalt
Portree, najväčšie sídlo ostrova, sa nachádza na pobreží zálivu Sound of Raasay oproti ostrovu Raasay. Jeho súčasťou je prístav pre malé, väčšinou rybárske lode, lemovaný pestro namaľovanými domami. Mesto založil ako rybársku dedinu na začiatku 19. storočia vtedajší lord MacDonald. Je vhodným východiskom na poznávanie geologicko-geomorfologických reálií ostrova Skye a osobitne polostrova Trotternish. Ten sa začína v Portree a končí na najsevernejšom bode ostrova v Rubha Hunish. Horský hrebeň s najvyšším vrchom Storr (719 m n. m.) sa tiahne 30 km cez polostrov.
Prevládajúcou horninou polostrova je bazalt s vekom približne 60 miliónov rokov. Podložie lávových prúdov tvoria plytkomorské pieskovce, bridlice a vápence, ktorých príbeh sa začal písať v období jury pred asi 175 miliónmi rokov. Cez jurské horniny miestami prenikli bazalty s vyšším obsahom olivínu, nazývané dolerity, ako pravé žily (dajky) a ložné žily (silly). Vyskytujú sa tam tiež bazaltové tufy rôznej variability, od veľmi jemnozrnných až po hrubšie tvorené lapilami, sopečnými bombami a vankúšovými lávami. Na naklonenej geologickej štruktúre sa vplyvom vonkajších geomorfologických procesov sformoval kvestový georeliéf. Čelá vrstiev hornín nesú strmé skalnaté svahy orientované na východ. Na vrstevných plochách smerujúcich k západu sú miernejšie trávnaté svahy. Trotternish je vďaka veľkej geodiverzite zaradený medzi 40 chránených krajinných oblastí na území Škótska.
Miniatúrne geódy
Bazalty majú často mandľovcovitý vonkajší vzhľad. Mandle sú dutiny po uniknutých plynoch a parách rôznej veľkosti. Počas postvulkanickej činnosti boli vyplnené sekundárnymi minerálmi, ktoré vykryštalizovali z minerálnych roztokov prenikajúcich cez sopečné vyvreliny. Vznikli tak drobné geódy, ktorých fascinujúce vnútro tvoria kryštáliky rôznych minerálov rastúce smerom dovnútra dutiny. Patria kalcitu, varietam kremeňa, najmä chalcedónu a achátu, ako aj zeolitom. Z nich sú to napríklad chabazit, natrolit, stilbit a thomsonit z minerálnej skupiny silikáty. V roku 1851 bol na polostrove Trotternish prvýkrát nájdený a opísaný vzácny vodnatý sodno-vápenatý silikát gyrolit. Geódy majú rôzny tvar – guľovité sa tvorili v netečúcej láve, elipsovité počas tečenia lávy a ich dlhšie osi indikujú smer jej pohybu.
Pobrežné útesy a vodopády
Na severovýchodnom pobreží polostrova púta pozornosť 90 m vysoký skalný monument Kilt Rock, ktorý sa nápadne podobá na tradičný plisovaný škótsky kilt. Podložie kolmých bazaltových stĺpov tvoria vodorovné vrstvy jurských pieskovcov, cez ktoré prenikajú mladšie doleritové ložné žily. Fosílny lávový prúd so stĺpovitou odlučnosťou rozčleňujú gravitačné pukliny na niekoľko častí. Miestami sa vytvorili samostatné skalné veže. Pôsobivý pobrežný klif tvorí pozadie vodopádu Mealt Falls. Je napájaný vodou z jazera Loch Mealt medzi sídlami Portree a Staffin. Vodopád sa rúti zo strmého útesu do oceánu z výšky 55 m. Vyhliadková plošina v blízkosti hlavnej cesty a parkoviska poskytuje výhľad na vodopád aj útesy tiahnuce sa pozdĺž pobrežia. Pozornosť pútajú aj kaskádovité vodopády Lealt Falls, ktoré sa vrhajú z výšky 90 m do úzkej rokliny a ich vody tečú do mora.
Pozoruhodná krajina
V období staršieho terciéru formovali polostrov Trotternish tektonické procesy a líniový bazaltový vulkanizmus. Po skončení poslednej ľadovej doby pred 11- až 5-tisíc rokmi sa na tomto mieste prejavili gravitačné blokové svahové procesy. Ich výsledkom je viacúrovňová stupňovitá krajina, ktorú tvorí akýsi zlepenec blokových rozpadlín rôznej veľkosti a tvaru. Na prvý pohľad pripomínajú cunami. Sú oddelené zamokrenými zníženinami, niekde jazerami. Niektoré nesú vrcholové, mierne sklonené plošiny, pod ktorými sú strmé skalné steny rozčlenené ťahovými puklinami, iné sú modifikované do zvláštnych skalných veží a ihiel. Pod skalnými stenami sú časté netriedené blokoviská, na hladších svahoch aj menšie plošné zosuvy.
Najväčší zosuv
Na východnom okraji polostrova Trotternish sa nachádza najväčšie zosuvné územie vo Veľkej Británii a jedno z najväčších v Európe. Začína sa pri skalnom útvare The Old Man of Storr v masíve Storr a pokračuje po Quiraing, kde dosahuje šírku 2 km a zaberá plochu 8,5 km2. Hlavnou podmienkou gravitačných blokových pohybov sa stala dvojitá geologická stavba. Bazaltové lávové prúdy s hrúbkou 300 m tam prekrývajú podložné jurské pieskovcovo-ílovité horniny preniknuté doleritovými ložnými žilami. Sedimentárne horniny pod hmotnosťou bazaltov praskali. Nestabilita sa preniesla aj do nadložných bazaltov, ktoré boli porušené puklinami a zlomami. Pohyb jednotlivých blokov sa uskutočňoval prevažne pozdĺž rotačných šmykových plôch. Storr a Quiraing sú v súčasnosti stabilizované, niektoré časti zosuvného územia však zostávajú aktívne.
Dunvegan a jeho záhrady
Na bazalte postavený hrad Dunvegan je jedným z najväčších škótskych hradov. Už 800 rokov ho nepretržite obývajú členovia slávneho klanu MacLeodovcov. Napriek tomu, že nie je na polostrove, je nádhernou bodkou za jeho návštevou. Vodná záhrada, Ružová záhrada, Okrúhla záhrada a sieť lesných chodníkov sú oázou kvetov, exotických krov a stromov, jazierok dotovaných vodopádmi a potokov tečúcich do mora. Sú v ostrom kontraste s čiernym bazaltom pokrytým bielymi lišajníkmi, okolitými vresoviskami a vrchmi. Centrom Okrúhlej záhrady je nádherná araukária andská (Araucaria araucana), unikátom jedľa kórejská (Abies koreana) s tmavomodrými šiškami. Pre návštevníkov hrad prvýkrát otvorili v roku 1933. V priebehu rokov ho navštívilo mnoho významných osobností, napríklad sir Walter Scott, kráľovná Alžbeta II. alebo japonský cisár Akihito.
Škótsko a geológia
Škótsko sa považuje za rodisko modernej geológie, kde sa po prvýkrát objavilo veľa nových myšlienok o geologických procesoch formujúcich planétu Zem a osobitne zemskú kôru. So Škótskom súvisí známy spor medzi neptunistami a plutonistami, ktorý sa v 18. storočí týkal pôvodu hornín. Škótsky geológ James Hutton ako plutonista tvrdil, že všetky horniny vznikajú pri sopečnej činnosti. Dostal sa tak do opozície s dovtedy populárnou neptunistickou predstavou nemeckého prírodovedca a spisovateľa Johanna Wolfganga Goetheho, podľa ktorého horniny vznikali v morskom prostredí. Ku kompromisu, že horniny vznikajú oboma spôsobmi, došlo v Banskej Štiavnici v rámci geologickej exkurzie na bazaltový vrch Scharfenberg, kde v súčasnosti stojí kalvária. Bolo to v roku 1786 počas prvého svetového kongresu mineralógov a banských odborníkov v Sklených Tepliciach, na ktorom bol prítomný aj J. W. Goethe. Mimochodom, J. Hutton v roku 1795 použil po prvýkrát termín dyke (dajka) pre horninové teleso, ktoré naprieč preráža okolité horniny.
Skye sa už začiatkom 19. storočia stal centrom geologického výskumu, pretože ponúka odkryté horniny od archaika po kvartér. Lewiská rula, jedna z najstarších hornín s vekom 2,8 miliardy rokov, sa vyskytuje práve na juhu ostrova. Na ostrove bola nájdená aj doteraz najväčšia stopa bylinožravého sauropóda, ktorý žil v jure pred 170 miliónmi rokov. Má priemer 70 cm. Najviac stôp rôznych dinosaurov sa nachádza v okolí pláže An Corran neďaleko obce Staffin, kde je tiež Múzeum dinosaurov.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
