Každý, kto sledoval stretnutie súperiacich družstiev v ľadovom hokeji, pochopí, prečo sa tomu bežne hovorí zápas. Hokej je plný sily, rýchlosti, úderov, pádov a zrážok hráčov na klzkom ľade a niekedy môže naozaj pripomínať novodobú obdobu gladiátorských zápasov.
Ľadový hokej je však zároveň komplexná hra, pri ktorej o výsledku spolurozhoduje veľa rôznych faktorov, nielen individuálna sila hráčov. A to aj napriek tomu, že jediným cieľom je vlastne iba dopraviť kus vulkanizovanej gumy do vyhradeného priestoru viackrát, ako sa to podarí súperovi.
Bolesť a zmätok
Jeden z najpopulárnejších športov sveta je okrem svojej rýchlosti charakteristický skutočne častým fyzickým kontaktom medzi hráčmi. O tom, že dokáže bolieť, sa presviedčali hráči i diváci už od jeho začiatkov. Túto svoju povesť získal dokonca už od prvého verejného zápasu, ktorý sa odohral v roku 1875 na montrealskom klzisku Victoria medzi dvoma družstvami študentov McGillovej univerzity. Webstránka paralympicheritage.org.uk cituje vtedajší denník The Daily British Whig z Kingstonu v kanadskom Ontáriu, ktorý v správe o tomto zápase okrem iného skonštatoval: Boli pomliaždené holene a hlavy, rozbité lavičky a ženská časť obecenstva v zmätku utiekla.
Pravda, vtedy ešte neexistovali pevne stanovené pravidlá tejto hry, rozmery ihriska, vybavenie hráčov, ba ani ich počet na oboch stranách. Prvé kodifikované pravidlá (ktoré okrem iného limitovali počet hráčov na jednej strane na deväť) prijal práve hokejový klub McGillovej univerzity, ktorý vznikol dva roky po pamätnom zápase. Dohodnúť sa na pravidlách nebolo jednoduché, pretože ľadový hokej sa vyvinul z viacerých rozličných športov a hier.
Komplikovaný rodný list
Dlho sa predpokladalo, že ľadový hokej vznikol v polovici 19. storočia kombináciou anglického pozemného hokeja a indiánskeho lakrosu. Až v 80. rokoch minulého storočia výskum odhalil zmienky o hre podobnej hokeju, ktorú na začiatku 19. storočia hrávali pôvodní Američania z kmeňa Mikmakov na polostrove Nové Škótsko. Aj táto hra však mohla byť ovplyvnená inou, podobnou írskou hrou nazývanou hurling. Pri hre sa používali palice (hurley) a namiesto lopty štvorcový drevený blok. Túto hru po celej Kanade čoskoro rozšírili škótski a írski prisťahovalci spolu s britskými vojakmi.
Do hry sa postupne dostávali prvky z anglického pozemného hokeja, napríklad bully (vhadzovanie puku do hry), ale aj shinning – údery hokejkou do holení, ktoré tak vydesili divákov počas prvého verejného zápasu. Klzisko prevzala táto hra od škótskeho curlingu. Samotný názov hokej vznikol zrejme z francúzskeho výrazu hoquet pre pastiersku palicu so zahnutým koncom. Ako bránky slúžili dva kamene, každý zamrznutý do jedného konca klziska. Hrávalo sa na jazerách a okrem drevených pukov sa používali napríklad aj puky zo zamrznutého kravského hnoja. Prvý puk vyrobený z gumy bol použitý v roku 1886. Na jednej strane mohlo niekedy hrať až 30 hráčov.
Od tridsiatich k šiestim
Súbežne s tým, ako hokej nadobúdal popularitu a stával sa organizovaným športom, počet hráčov na ľade sa znižoval. Pravidlá z roku 1877 umožňovali hrať s deviatimi hráčmi vrátane brankára, v roku 1895 bol ich počet stanovený na sedem a v polovici 20. storočia sa počet hráčov na jednej strane znížil na troch útočníkov, dvoch obrancov a brankára, ako to platí aj v súčasnosti. Objavujú sa návrhy znížiť aj tento počet na štyroch korčuliarov plus brankára, aby sa ešte viac zrýchlilo tempo hry. Takéto návrhy však zatiaľ majú viac odporcov než priaznivcov. A nielen preto, lebo hokej sa medzitým stal jedným z najsledovanejších športov na svete, čo prirodzene sťažuje zavádzanie zásadných zmien.
Je to aj preto, lebo presúvať sa z jednej strany približne 61-metrového klziska na druhú, neustále pritom sledovať puk a pohyb súperových hráčov, nehovoriac o zrážkach s nimi, je fyzická drina aj pre päticu hokejistov. A keďže bežným trestom za faulovanie je vylúčenie hráča na dve či päť minút hry, dosť často ich býva na ľade ešte menej. Nebyť možnosti neustáleho striedania, ani jeden hráč (okrem brankárov) by nevydržal aktívne korčuľovať a hrať počas celých 60 minút zápasu. Medzinárodné klziská majú rozmery 60 × 30 m, kým severoamerické (Kanada, USA) merajú približne 61 × 26 m.
R, foto Pixabay
