Mnohostrannosť a univerzalizmus
Zmyslové pocity sú pre naše vedomie znaky a je prenechané nášmu umu, aby sa naučil porozumieť ich významy… Nestačí poznať fakty. Veda vzniká až vtedy, keď odhalíme ich zákony a príčiny… Prírodovedecké hypotézy sú pokusy nájsť zákony majúce význam siahajúci ďalej, než to dovoľujú bezprostredné pozorovania. Pochopil, že veda a umenie prispievajú k civilizácii ľudstva. Vedel, že uvažovanie nemá byť odtrhnuté od údajov zmyslových orgánov, lebo skutočnosť a jej poznávanie tvoria celok. Hermann Ludwig Ferdinand von Helmholtz, nemecký fyzik a fyziológ, silná osobnosť s mnohostrannými, vedeckými i kultúrnymi záujmami, uznal, že znalosť zákonov prírodných procesov je čarovným kľúčom, ktorý otvára možnosť spolupracovať s prírodou.
Práca pre vedu je nevyhnutne prácou pre všeobecné ciele celého ľudstva, pre ciele, ktoré nie sú ohraničené na jednotlivé indivíduum, ani na jeden národ, ani na časť sveta, ale z práce jednotlivca robia nevyhnutne prácu pre ciele ľudstva a pre ich chápanie.
Vynašiel očné zrkadlo
Vyštudoval medicínu, stal sa vojenským lekárom. V kasárňach si zriadil malé fyzikálno-fyziologické laboratórium. Neskôr začal učiť anatómiu v Berlíne a stal sa profesorom fyziológie v Königsbergu neskôr aj v Bonne a Heidelbergu. V roku 1971 ho povolali na miesto profesora fyziky v Berlíne. Živo komunikoval s vedcami svojej doby. Jeho priateľmi boli Tyndall, Faraday, Stokes, Huxley, Joule. U neho študovali Sečenov, Kovalevská, H. Hertz. Všetkých vychovával k vedeckej rozvážnosti a sebakritike.
Hermann von Helmholtz napísal okolo 220 vedeckých publikácií. Priekopnícke práce pripravil v elektromagnetizme, hydrodynamike i termodynamike, optike, akustike. Riešil úspešne problémy elektrodynamiky i elektrochémie. Položil základy teórie vírivých pohybov kvapaliny, rozvinul uplatnenie integrálnych rovníc hydrodynamiky. Vypracoval štúdie o axiómach geometrie a konštruktívnej výstavbe matematiky. Skúmal hraničné problémy fyziológie zmyslových orgánov a psychológie. Úspešne spájal fyziológiu s fyzikou. Odhalil činnosť neurónov a rýchlosť šírenia vzruchov z podráždenia. Vynašiel očné zrkadlo na pozorovanie sietnice oka, rozvinul teóriu priestorového a farebného videnia i vnímania zvuku.
Exaktná bádavosť
Formuloval univerzálny zákon zachovania a premeny energie, spracoval jeho matematické vyjadrenie a ukázal platnosť vo vtedy známych fyzikálnych javoch. Rozvinul matematicky formulované vzťahy medzi zákonmi tepla, elektriny a chemických javov. V štúdiu matematiky videl možnosť istoty usudzovania a uplatňovania vedomej logickej aktivity nášho ducha v najrýdzejšej a najdokonalejšej forme. Chcel podať obsahovú interpretáciu počítania a merania. Počítanie je proces, ktorý sa zakladá na tom, že vieme podržať v pamäti poradie, v akom akty vedomia časovo po seba nasledovali. Vybádal v mnohých vedeckých oblastiach to podstatné, vedel to exaktne spracovať i matematicky zdôvodniť.
Filozof poznania
Systematicky sa zamýšľal nad filozofickými otázkami teórie poznania. Napísal pojednanie o vzťahu prírodných vied k celému vedeckému systému. Snažil sa o jednotu vedeckého i umeleckého sveta. Uznával, že poznávanie prebúdza a zveľaďuje najjemnejšie sily ľudského ducha. Zdravú rovnováhu duševných síl umožňuje aj spojenie rozličných vied. Treba však požadovať bezpodmienečný rešpekt pred faktami, ich vytrvalé zhromažďovanie s určitou nedôverou k zmyslovému zdaniu a snahou vyhľadávať príčinné vzťahy. Všetko, čo nám dáva informácie o prírodných silách alebo o silách ľudského ducha, je cenné a môže vo vhodnom čase priniesť úžitok, a to obyčajne na takom mieste, kde by sa to najmenej očakávalo.
Nič nás neoživuje väčšmi, než keď sme nútení napínať všetky sily, aby sme si vydobyli uznanie takých ľudí, voči ktorým sami pociťujeme potrebu prejavovať im najvyššie uznanie. Helmholtz, úspešný prírodovedec, získal od J. C. Maxwella označenie intelektuálny gigant.
Dušan Jedinák
