Nové technológie a medicína sú už mimoriadne prepojené. Prevratné nápady však nemusíme obdivovať len u zahraničných vedcov. V októbri 2020 v rámci vystúpenia na konferencii Cooperation Innovation Technology Transfer 2020 predstavili slovenskí odborníci technológiu, ktorej ambíciou je inovovať niektoré procesy gastroenterologického vyšetrenia.
Už názov patentovaného diagnostického zariadenia Prehĺtací kapsulový endoskop vzbudzuje oprávnene mnoho zvedavosti a otáznikov. Ide o nový medicínsky nástroj, ktorý by mohol byť v tomto období pre lekárov aj pacientov veľmi užitočný. Za posledných dvadsať rokov sa totiž zvýšil nárast ochorení pažeráka a žalúdka, preto je nevyhnutné zdokonaľovať diagnostické zariadenia na odhalenia práve týchto ochorení.
Endoskopy – strašiaky pacientov
V prípade podozrenia na ochorenie hornej časti tráviacej trubice pacienta obyčajne odošlú k špecialistovi – gastroenteorológovi na vyšetrenie pomocou endoskopu. Endoskopy sú elektrooptické prístroje, ktoré sa používajú na zobrazovanie vnútorných dutín tela. V súčasnosti najrozšírenejšie vyšetrenie pažeráka sa vykonáva v rámci ezofagogastrodudenoskopie (EGD). Tá umožňuje opticky pomocou malej kamery vyšetriť hornú časť tráviacej trubice od pažeráka po dvanástnik. Pri EGD sa do tráviacej trubice pacienta zasúva ohybná hadica svonkajším priemerom približne 10 mm. V nej sú integrované kamerový a osvetľovací systém na zobrazenie tráviacej trubice, pracovný kanál, do ktorého sa zasúvajú zariadenia potrebné na odber vzoriek a liečbu, prípadne ďalšie súčasti potrebné pri vyšetrení.
Pre pacienta to nie je nič príjemné. Celý proces spojený s EGD sa obyčajne vykonáva v ľahu na ľavom boku. Pacient nesmie 12 hodín pred vyšetrením jesť, piť a pri vyšetrení sa pacientovi do úst vloží umelý chránič, do ktorého musí počas vyšetrenia jemne hrýzť. Cez umelý chránič sa následne do tráviacej trubice zasunie ohybná endoskopická hadica a vykoná sa vyšetrenie. Bežne pri tom pacient zažíva pocit napínania na zvracanie, nafukovanie, vytekanie slín a grganie. Ohľaduplnejším vyšetrením pažeráka je ezofagoskopia cez nos, pri ktorej sa pacientovi cez nos do pažeráka zasunie ohybná hadica s kamerou a so zdrojom osvetlenia. Priemer hadice je približne 5 mm, čo je takmer polovičný priemer hadice používanej pri EGD. Pri vyšetrení pažeráka ezofagoskopom cez nos pacient sedí vzpriamene na stoličke a nesmie tri hodiny pred vyšetrením jesť a piť. Ezofagoskopia cez nos je pre pacienta menej zaťažujúca ako EGD a jej náklady sú približne štvrtinové v porovnaní s EGD.
Next-gen lekárstvo
Najmodernejším a najohľaduplnejším spôsobom vyšetrenia pažeráka je takzvaná kapsulová endoskopia. Tu už skutočne ide o hi-tech medicínu. Pri tomto vyšetrení sa bezdrôtovým prenosom z kapsuly veľkosti liekovej tobolky prenáša obraz z gastrointestinálneho traktu do zobrazovacieho zariadenia. Kapsulová endoskopia bola vyvinutá najmä na vyšetrovanie tenkého čreva, ktoré je zložité zobraziť inými endoskopickými metódami. Použitie kapsulového endoskopu je pritom veľmi jednoduché a odstraňuje predovšetkým pocity na zvracanie či grganie v priebehu vyšetrenia. Pacient prehltne kapsulu, v ktorej je integrovaná kamera s osvetlením, so zdrojom elektromotorického napätia a s vysielačom vysielajúcim digitálny rádiofrekvenčný signál. Počas pohybu kapsuly cez tráviacu rúru sa vysiela rádiofrekvenčný signál. Ten sa v prijímači nachádzajúcom sa mimo pacienta premieňa na obraz. Po vyšetrení pacienta vyjde kapsula z tela von prirodzeným spôsobom. Nevýhodou pri zobrazovaní pažeráka pomocou kapsulovej endoskopie je skutočnosť, že kapsula cez pažerák prejde len raz a lekár nemá možnosť vrátiť sa s kapsulou späť na podrobnejšie preskúmanie častí pažeráka. Z uvedeného dôvodu sa v klinickej praxi kapsulová endoskopia na vyšetrenie pažeráka takmer nepoužíva.
Text a foto prof. Mgr. Ivan Martinček, PhD.
Katedra fyziky
Fakulta elektrotechniky a informačných technológií
Žilinská univerzita v Žiline
