Od starovekých pozorovaní až po moderné domácnosti – elektrina zmenila svet. Ako sa z iskry v jantári stala sila, ktorá poháňa našu civilizáciu? A akú úlohu v tom zohráva slnko a fotovoltika?
Elektrina, tá neviditeľná sila, ktorá poháňa náš moderný svet, má korene hlboko v minulosti. Prvé pozorovania elektrických javov siahajú až do starovekého Grécka, kde si filozof Táles z Milétu všimol, že jantár po trení priťahuje ľahké predmety.
Tento jav bol však dlho považovaný skôr za kurióznu zvláštnosť než za niečo, čo by mohlo mať praktické využitie.
Zrod modernej elektrotechniky
Zásadný zlom nastal až v 19. storočí, keď vedci ako Alessandro Volta, Michael Faraday a Thomas Edison položili základy modernej elektrotechniky. Volta vynašiel prvú elektrickú batériu, Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a Edison zdokonalil žiarovku a postavil prvú elektráreň.
Tieto a mnohé ďalšie objavy postupne viedli k elektrifikácii miest a priemyslu.
Energia zo slnka
Korene fotovoltiky siahajú hlboko do 19. storočia. Francúzsky fyzik Edmond Becquerel už v roku 1839 pozoroval, že pri osvetlení určitých látok vzniká elektrický prúd. Tento objav bol však vtedy skôr vedeckou kuriozitou.
Prelom nastal v roku 1876, keď William Grylls Adams a Richard Evans Day objavili fotovoltický efekt pri seléne. Ich experimenty ukázali, že svetlo môže generovať elektrický prúd, čo otvorilo dvere pre ďalší výskum.
Ďalším významným míľnikom bol rok 1954, keď v Bellových laboratóriách vytvorili prvý prakticky využiteľný solárny článok z monokryštalického kremíka. Tento objav bol revolučný, pretože účinnosť týchto článkov bola konečne dostatočne vysoká na to, aby sa začali využívať v praxi.
Fotovoltický, fotovoltika či fotovoltaický, fotovoltaika?
Jasno do tejto nenápadnej jazykovej dvojznačnosti prináša jazykovedná poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i. V nej sa aj s príslušným vysvetlením dozvieme, že správny je tvar fotovoltický a súvisiace podstatné meno je fotovoltika a nie fotovoltaika.
Fotovoltika v 20. storočí
Počiatočné využitie tejto technológie bolo zamerané na špecifické aplikácie, ako napríklad napájanie satelitov a kozmických sond. Vysoké náklady na výrobu solárnych článkov však obmedzovali ich širšie využitie.
Zlomový moment nastal v 70. rokoch 20. storočia, keď sa zvýšil záujem o obnoviteľné zdroje energie v dôsledku energetickej krízy a rastúceho povedomia o environmentálnych problémoch. Vlády mnohých krajín začali podporovať vývoj a využívanie fotovoltiky.
Vďaka pokroku v technológii a ekonomickým stimulom sa výroba solárnych článkov postupne zlacňovala, čo umožnilo ich masovejšiu výrobu a širšie využitie. V 80. a 90. rokoch sa fotovoltika začala využívať na napájanie osvetlenia v odľahlých oblastiach, kalkulačiek, hodiniek a iných malých elektronických zariadení.
Nový energetický zdroj
Začiatok 21. storočia priniesol ďalšiu revolúciu, vďaka neustálemu výskumu sa podarilo výrazne zvýšiť účinnosť solárnych článkov a znížiť ich výrobné náklady.
V súčasnosti sú solárne panely k dispozícii v rôznych veľkostiach a výkonoch a ich využitie sa rozšírilo na veľké solárne elektrárne, ktoré dodávajú elektrickú energiu do distribučných sietí.
Fotovoltika sa stala jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví obnoviteľných zdrojov energie. Dôvodom je jej mnoho výhod.
Nekonečný zdroj energie – slnko je prakticky nevyčerpateľným zdrojom energie.
Žiadne emisie – pri výrobe elektriny pomocou fotovoltiky nevznikajú škodlivé emisie.
Nízke prevádzkové náklady – po inštalácii solárnych panelov sú prevádzkové náklady minimálne.
Flexibilita – solárne panely môžu byť nainštalované na rôznych miestach, od strechy rodinného domu až po veľké plochy.
Tento článok je sponzorovaným obsahom.
