Za posledné tri desaťročia bolo objavených viac než 4 000 planét okolo iných hviezd ako Slnko, tzv. exoplanét. Vzhľadom na množstvo mesiacov v našej slnečnej sústave možno predpokladať, že okolo niektorých exoplanét sa budú nachádzať exomesiace – čo motivuje úsilie vedcov o ich detekciu.
Po piatich rokoch sme sa pravdepodobne dočkali objavu druhého mesiaca exoplanéty, ktorý bol označený ako Kepler-1708b I. O objav sa aj tentoraz postaral tím okolo astronóma Davida Kippinga z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Štúdiu, ktorej výsledky uverejnili v časopise Nature, viedol tentoraz priamo on.
Väčší ako dve Zeme
Exoplanetárne svety sa vyznačujú pozoruhodnou rozmanitosťou od veľmi excentrických planét typu ako Jupiter až po kompaktné systémy terestrických planét. V snahe pochopiť vznik a vývoj takýchto systémov vedci hľadajú podrobnejšie poznatky o ich prostredí a vlastnostiach, napríklad aj o existencii a povahe ich potenciálnych satelitov.
Objav prvého exomesiaca (Kepler-1625b I) vzbudil pred piatimi rokmi rozruch, doteraz je však neistý. Dokonca aj samotní objavitelia okolo neho našľapujú opatrne a s nevyhnutnou dávkou pesimizmu. Jedným z dôvodov je veľkosť tohto mesiaca, ktorá má byť porovnateľná s veľkosťou Neptúna. Súčasný nový objav má s tým spred piatich rokov veľa spoločného. Planéta obieha ďaleko od svojej hviezdy, je dostatočne hmotná a dostatočne hmotný je aj samotný mesiac. Vedci našli exomesiac opäť v dátach získaných pomocou kozmického ďalekohľadu Kepler, a to z jeho primárnej misie.
Materská hviezda planéty sa nachádza od nás veľmi ďaleko – 5 500 svetelných rokov. Planéta Kepler-1708b obehne okolo svojej hviezdy raz za 737 dní vo vzdialenosti 1,6 AU (teda 1,6-krát ďalej, než je Zem od Slnka). Jej polomer je porovnateľný s Jupiterom, ale pravdepodobne bude 4- až 5-krát hmotnejšia. Samotný mesiac má polomer veľkosti 2,6 polomeru Zeme a obieha vo vzdialenosti asi 12 polomerov planéty. Inými slovami, obieha približne dvakrát ďalej než Mesiac okolo Zeme, ale s periódou len asi 5 dní.
Pozorovanie tranzitov
V praxi existuje niekoľko možností, ako objaviť exomesiac. D. Kipping a jeho kolegovia pracujú s tzv. tranzitnou metódou. Od roku 1999 vedci pozorujú tranzity (čiže prechody) planét pred hviezdou, ktoré spôsobujú merateľný pokles jasnosti hviezdy. Prítomnosť mesiaca sa pritom môže prejaviť niekoľkými spôsobmi. Mesiac ovplyvňuje svojou gravitáciou planétu, takže k tranzitom takýchto planét nemusí dochádzať pravidelne (tzv. zmeny v časoch tranzitov – TTV) alebo môžu trvať rôzne dlho. Tranzitovať však môže tiež samotný mesiac.
Vedci zostavili modely svetelných kriviek (graf znázorňujúci závislosť jasnosti od času) a prehľadávali dáta získané z Keplerovho teleskopu. Samozrejme, nie úplne všetky: vybrali si iba dostatočne hmotné planéty s dlhšou obežnou dobou, ktorých bolo 70. Na konci im z dát vypadla planéta Kepler-1708b. V jej svetelnej krivke sú deformácie, ktoré môžu poukazovať na tranzit mesiaca. V jednom prípade sa začal tranzit mesiaca tesne pred tranzitom samotnej planéty a skončil skôr než prechod planéty. V druhom prípade sa začal tranzit mesiaca tesne po tranzite planéty. Jasnosť hviezdy sa preto po tranzite planéty vrátila do normálu až o niečo neskôr. Na definitívne potvrdenie existencie tohto mesiaca však budú potrebné ďalšie pozorovania.
RNDr. Zdeněk Komárek
