V jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa nás používatelia slovenčiny pýtajú, prečo sú od názvov niektorých slovenských obcí odvodené obyvateľské mená a prídavné mená rovnaké. Ako príklad uvádzajú názvy Bánov a Bánovce nad Bebravou, od ktorých je odvodené mužské obyvateľské meno Bánovčan, ženské obyvateľské meno Bánovčanka a prídavné meno bánovský, či názvy Hôrka a Hôrky s obyvateľskými menami Hôrčan, Hôrčanka a prídavným menom hôrčanský.
Treba povedať, že rovnaké tvary prídavného mena odvodené od dvoch, niekedy aj troch názvov slovenských obcí nie sú v našom jazyku výnimočné. Je to jeden z prejavov homonymie v jazyku a môžeme ju pozorovať aj pri väčšine obyvateľských mien odvodených od takýchto názvov obcí. Homonymá, čiže rovnozvučné slová, sú slová, ktoré majú rovnakú hláskovú podobu, ale odlišný význam. Spomedzi všeobecných podstatných mien spomeňme homonymné slová čelo ako vyklenutú časť hlavy nad očami a čelo vo význame hudobného nástroja, príklady na homonymiu nájdeme aj medzi prídavnými menami – morčací od slova morka a morčací od slova morča.
Vráťme sa k otázke používateľov, prečo majú niektoré názvy obcí homonymné tvary obyvateľských a prídavných mien. Odpoveď súvisí so zásadami tvorenia slov v slovenčine. Obyvateľské mená sa v našom jazyku tvoria príponou -an (napr. Modra – Modran), -čan (Žilina – Žilinčan) a -ec (Topoľčany – Topoľčanec). Pri odvodzovaní obyvateľských mien príponou -an od niektorých názvov nastáva striedanie spoluhlások, a to k/č, napr. Pezinok – Pezinčan, c/č, napr. Trnovec – Trnovčan. To je aj prípad názvu Bánovce nad Bebravou, pri ktorom nastáva striedanie spoluhlásky c so spoluhláskou č: Bánovce – Bánovčan, Bánovčanka. Tak vznikajú homonymné tvary s obyvateľskými menami od názvu Bánov, od ktorého sa obyvateľské mená tvoria príponou -čan: Bánov – Bánovčan, Bánovčanka. Homonymné je aj prídavné meno bánovský. (Pre úplnosť treba povedať, že od názvu obce Bánovce nad Bebravou sú i variantné zložené obyvateľské mená Bebravskobánovčan, Bebravskobánovčanka a adjektívum bebravskobánovský.)
Práve obyvateľské mená, ktoré sa tvoria od názvov obcí zakončených na -ce z odvodzovacieho základu, čiže z miestneho názvu bez koncovky, pričom tu nastáva striedanie spoluhlásky c so spoluhláskou č, majú často homonymné pendanty (rovnako sa to týka prídavných mien), porov. Michalovce – Michalovč-an, Michalovč-anka, michalovský / Michalová – Michalov-čan, Michalov-čanka, michalovský; Vrbovce – Vrbovč-an, Vrbovč-anka, vrbovský / Vrbov – Vrbov-čan, Vrbov-čanka, vrbovský; Hosťovce – Hosťovč-an, Hosťovč-anka, hosťovský / Hosťová – Hosťov-čan, Hosťov-anka, hosťovský; Gbelce – Gbelč-an, Gbelč-anka, gbelský / Gbely – Gbel-čan, Gbel-čanka, gbelský. Od názvov Michalová, Vrbov, Hosťová a Gbely sú obyvateľské mená utvorené príponou -čan.
Totožné tvary prídavného mena nájdeme aj pri iných názvoch slovenských obcí, pričom pri väčšine sa prejavuje aj homonymia ich obyvateľských mien. Napr. prídavné meno hôrčanský je odvodené od názvu obce Hôrka i Hôrky (obyvateľské mená sú Hôrčan, Hôrčanka), prídavné meno záborský je utvorené od názvu obce Záborie i Záborské (obyvateľské mená sú Záborčan, Záborčanka), prídavné meno záhorský je utvorené od názvu obce Záhor i Záhorce, ale aj od názvu oblasti Záhorie a prídavné meno bystriansky je takisto utvorené od troch názvov, a to od názvov obcí Bystrá, Bystrany a Bystré.
Zámerom nášho príspevku nebolo vniesť do jazykového vedomia používateľov slovenčiny zmätok, ale vysvetliť, ako môžu od niektorých rozlične zakončených názvov obcí vzniknúť totožné, homonymné tvary obyvateľských mien a prídavných mien. Na správny výber príslušných tvarov tu máme pomôcku – Pravidlá slovenského pravopisu (2013), v ktorých je zoznam všetkých obcí na Slovensku s ich rodovým zaradením, príponou genitívu a pri niektorých aj lokálu, ako aj ich príslušné obyvateľské mená a prídavné mená.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
