V roku 2013 klimatológ Ning Zeng z Marylandskej univerzity s kolegami vykopali v Quebecu jamu, v ktorej plánovali na deväť rokov zasypať pôdou 35 ton dreva. Chceli dokázať, že drevo sa nerozloží a že zakopávanie biomasy by mohlo byť lacným spôsobom ukladania uhlíka, ktorý otepľuje klímu. Pri kopaní však objavili nedotknutú, pokrútenú guľatinu, ktorá bola staršia ako čokoľvek, čo mohli v rámci svojho experimentu vyrobiť.
Kmeň kedysi patril východnému červenému cédru, ktorý pred 3 775 rokmi nasával oxid uhličitý a menil ho na drevo. Kmeň, ktorý bol po tisícročia pochovaný pod iba dvoma metrami ílovitej pôdy, si podľa štúdie uverejnenej v časopise Science zachoval najmenej 95 % tohto uhlíka. Podľa N. Zenga nepriepustná pôda pomohla zabrániť prístupu kyslíka ku kmeňu. Tento druh pôdy je pomerne rozšírený. Stačí vykopať jamu niekoľko metrov hlboko, pochovať drevo a môže sa zachovať, približuje N. Zeng.
Vďaka tejto jednoduchosti sú drevené hrobky praktickejšie ako vývoj technológie priameho zachytávania vzduchu, ktorá je oveľa nákladnejšia. Výskumníci odhadujú, že ak sa podarí zopakovať podmienky, ktoré zachovali kanadskú guľatinu, pochované vyradené drevo a udržateľná ťažba by mohli zachytiť až 10 gigaton uhlíka ročne.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
