Povodne patria medzi prírodné hrozby, ktoré na Slovensku spôsobujú najväčšie škody na majetku a životoch.
Medzi rokmi 2001 až 2018 spôsobili povodne na Slovensku škody celkovo za 865 447 091 eur. Podľa informácií Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z roku 2023 zaplavila voda 45 023 hektárov územia intravilánov obcí, 62 033 domov a povodne postihli 54 514 obyvateľov. Najkritickejším rokom za toto obdobie bol rok 2010, ktorý predstavuje viac ako 55 % celkových škôd.
Klimatická zmena
V posledných rokoch vnímame čoraz alarmujúcejšie správy o klimatickej zmene nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Zvyšovanie globálnej teploty zapríčinené ľudskou aktivitou prináša extrémy v počasí, ktoré čoraz výraznejšie postihujú našu spoločnosť. Predpokladané škody spôsobené prírodnými fenoménmi súvisiacimi so zmenou klímy dosiahli v Európskej únii v období rokov 1980 až 2021 spolu 560 miliárd eur, pričom povodne boli najdrahším prírodným hazardom (Economic losses from climate-related extremes in Europe, European Environmental Agency). V tomto kontexte je nutné nastaviť manažment povodňového rizika tak, aby bral ohľad práve na väčšie povodňové prietoky, ale zároveň aj na povodne z prívalových dažďov.
Manažment povodňového rizika
Na Slovensku bola v tomto smere dlhodobá tradícia ochrany pred povodňami alebo kontroly povodní. Tento spôsob manažovania povodňového rizika sa sústreďoval predovšetkým na fyzické opatrenia ako hrádze a retenčné nádrže, ktoré mali zabrániť vzniku povodní. Zabúdalo sa však na skutočnosť, že škody, ktoré spôsobili povodne (alebo aj iné prírodné hrozby), sú iba dôsledkom ich interakcie s ľudskou spoločnosťou. Keby sa tá istá povodeň stala v intraviláne obce a mimo nej, väčšie škody by spôsobila v intraviláne, kde môže zaplaviť a poškodiť budovy alebo ohroziť zdravie a život obyvateľov. Súhrnným pojmom je zraniteľnosť, ktorú môžeme vysvetliť aj ako náchylnosť na poškodenie určitým hazardom.
Ak sa na to pozrieme bližšie, medzi ohrozenými objektmi sú okrem obyvateľov aj podnikateľská činnosť, kultúrne pamiatky a špecifické biotopy. Zároveň sú medzi nimi rozdiely v zraniteľnosti aj schopnosti vysporiadať sa s ohrozením. Zraniteľnosť počas povodní sa do manažovania povodňového rizika aj na Slovensku dostala implementovaním smernice Európskeho parlamentu a rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík do zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.
Úloha geografie
Geografia dokáže poskytnúť informácie o povodniach v čase a priestore a v rôznych mierkach. Rozličné dátové zdroje, ako sú digitálny model reliéfu z lidarového skenovania, krajinná pokrývka z leteckých alebo satelitných snímok, údaje o zrážkach a prietokoch či charakteristika priepustnosti pôd a podložia, vedia poskytnúť informácie o priestorovom rozložení a intenzite povodňového ohrozenia. Údaje zo sčítania obyvateľstva alebo z dotazníkového prieskumu, ako napríklad veková štruktúra obyvateľov domu, príjem domácnosti, výška prvého podlažia domu, informácie o nepriepustnosti okien a dverí alebo poistka proti povodniam, sú zasa využiteľné na skúmanie zraniteľnosti počas povodní. Tieto informácie sú potrebné pri rozhodovaní o použití finančných prostriedkov na adekvátne opatrenia na zníženie povodňového rizika, pričom III. stupeň povodňovej aktivity vyjadruje najväčšie ohrozenie povodňou.
Text a schéma Mgr. Lukáš Michaleje, PhD.
Geografický ústav SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
