Ide poštár, ide

Ktovie, možno sa raz listy s nalepenými známkami a poštári v uniformách s brašnami zaradia k mechanickým písacím strojom a otáčavým ciferníkom starých telefónnych prístrojov. Medzi artefakty nie dávnej, zato však nenávratne stratenej minulosti. 

A možno sa tak v časoch emailov, kuriérskych služieb, zásielkových boxov a donáškových dronov už aj stalo bez toho, aby sme si to nejako zvlášť všimli. Informácie medzi ľuďmi pritom, samozrejme, neprestávajú prúdiť ďalej, menia sa len formy ich doručenia.

Z Gerulaty do Bratislavy

Už v časoch dávneho Ríma naše územie križovali poslovia so správami. Komunikovali medzi sebou minimálne posádky pevností na Limes Romanus od neďalekého Carnunta v súčasnom Rakúsku cez Rusovce-Gerulatu až po Komárno. Správy si neskôr vymieňala Veľká Morava s Byzanciou, rímskou pápežskou kúriou i s Franskou ríšou. Po období korešpondencie prvých uhorských žúp nastáva zlom v 15. a 16. storočí, keď začal rod Habsburgovcov budovať stále poštové spojenia medzi centrami svojich európskych dŕžav podľa jednotnej mustry zavedenej rodinou Thurnovcov-Taxisovcov. V októbri 1526 Ferdinand Habsburský zriadil poštovú linku Viedeň – Praha. Krátko nato sa pod jeho vládu dostalo aj Uhorsko a Bratislava sa po moháčskej katastrofe stala centrom uhorskej monarchie. Poštová služba medzi Bratislavou a Viedňou zriadená koncom roku 1526 je považovaná za prvú poštovú cestu na Slovensku.

Z Bratislavy do Bystrice

Históriu pošty na našom území pripomína Poštové múzeum v priestoroch Slovenskej pošty v Banskej Bystrici. Múzeum vzniklo postupne z muzeálneho pracoviska a dokumentačného centra na Pošte 1 v Bratislave, ktoré sa po rozdelení Česko-Slovenska začalo špecializovať aj na oblasť poštových známok a v 90. rokoch sa presťahovalo z hlavného mesta do Banskej Bystrice. Od roku 2004 pôsobí pod názvom Poštové múzeum.
Historická expozícia Pošta a poštovníctvo v dejinách ľudskej komunikácie ukazuje poštové štíty a tabule, poštové schránky, pečiatky a pečatidlá, predmety používané v poštových prevádzkach (váhy na zásielky, vrecia, pečiatkovacie stroje), poštmajstrovské a doručovateľské rovnošaty, brašne, trúbky a písacie potreby. Návštevníci si môžu prezrieť aj ukážky korešpondencie z predznámkového aj známkového obdobia. Najvzácnejším súborom listov je zbierka korešpondencie z územia dnešného Slovenska z obdobia 15. – 20. storočia, ktorú múzeu venoval nórsky filatelista Paul H. Jensen: najstarší list tejto zbierky je datovaný rokom 1499. Súčasťou expozície sú telefónne prístroje a zbierky známok z územia Rakúsko-Uhorska, československých aj slovenských známok spolu s ich výtvarnými návrhmi. Nechýbajú rytecké platne pre tlač známok technikou oceľotlače, aj samotné rytiny.

Rarity

Prvou poštovou známkou na svete bola čierna jednopencovka s podobizňou britskej kráľovnej Viktórie z mája 1840. S ňou sa spája aj prvá filatelistická kuriozita: oficiálne totiž začala platiť 6. mája, lenže poštový úradník z mestečka Bath, ktorý dostal tak ako iní poštmajstri zásobu známok s predstihom, jednu z nich na skúšku nalepil a opečiatkoval už 2. mája – teda ešte skôr, ako bola oficiálne v platnosti.
Prvú použitú známku na svete v Banskej Bystrici zrejme len tak ľahko neuvidíme (medzi najstaršie tam patria známky z konca 19. storočia). Zato nie je problém vidieť iné rarity, napríklad aj v rámci tohtoročnej výstavy originálnych nepoužitých tlačových listov známok takzvaného prémiového radu, ktoré sa v tejto podobe na filatelistickom trhu nevyskytujú a nie sú známe ani čisté známky tohto druhu. Podľa vystavovateľov ide o známky, ktoré sú početnosťou výskytu vzácnejšie ako svetoznámy Modrý Maurícius.

Otváracie hodiny

Múzeum je otvorené v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 h. Posledný vstup je o 15.30 h. V čase pandémie ostáva naďalej uzatvorená expozícia Detská pošta. Odporúča sa vstup do priestorov maximálne v dvojiciach (netýka sa rodín s deťmi) a udržiavanie odstupu od ostatných návštevníkov. Základné vstupné je 1,00 €, zľavnené vstupné je 0,50 € pre deti do 15 rokov, študentov a dôchodcov. Voľný vstup majú zamestnanci Slovenskej pošty, pedagogický dozor, držitelia preukazu Zväzu múzeí na Slovensku a zdravotne znevýhodnení občania (držitelia preukazu ZŤP).

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R, foto Poštové múzeum