K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India.
Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta Jurija Gagarina na obežnú dráhu okolo Zeme aj americký program Apollo, ktorého hlavný cieľ, pristátie astronauta na Mesiaci, bol splnený 20. júla 1969, kedy Neil Armstrong ako prvý človek vystúpil na povrch Mesiaca. V súčasnosti je najväčším pilotovaným objektom na obežnej dráhe okolo Zeme Medzinárodná vesmírna stanica. Technikou na vyslanie človeka do vesmíru disponujú len tri krajiny: USA, Rusko a Čína. Do tohto klubu veľkej kozmonautickej trojky sa intenzívne tlačí India, ktorá plánuje vyslať človeka do vesmíru vlastnými prostriedkami už v roku 2025.
Napriek spomínaným úspechom kozmonautiky sa ľudstvo ďalej ako na obežnú dráhu okolo Mesiaca nedostalo. Ďalším časovo i priestorovo vzdialeným míľnikom by podľa mnohých odborníkov mohol byť Mars. Vedci aj konštruktéri sa zhodujú na tom, že na realizáciu letov na Mars bude treba vybudovať akúsi medzistanicu na Mesiaci. Preto sa výskumu Mesiaca – najmä jeho povrchových vrstiev – venuje veľká pozornosť. Dokazuje to aj skutočnosť, že nedávno boli v krátkom časovom odstupe za sebou vyslané na Mesiac dve robotické sondy: ruská Luna-25 a indická Chandrayaan-3. Ruská Luna-25 odštartovala z kozmodrómu Vostočnyj 11. augusta, ale pre nešpecifikovanú poruchu sa pri pristávaní nekontrolovane zrútila na mesačný povrch.
Úspešnejšia bola indická sonda Chandrayaan-3, ktorú vypustili 14. júla a 23. augusta hladko pristála v blízkosti kráteru Manzinus. India sa tak stala štvrtou krajinou (po Sovietskom zväze, USA a Číne), ktorej sonda pristála na Mesiaci, a to ako vôbec prvá v širšej oblasti južného pólu. Nová indická sonda vyvinutá Indickou organizáciou pre kozmický výskum (ISRO) vážila pri vzlete 3 900 kg, z toho na pohonný modul pripadlo 2 148 kg, na pristávací modul (Vikram) 1 726 kg a na tzv. rover (Pragyan) 26 kg. Šesťkolesový rover je vystrojený prístrojmi na meranie zloženia mesačného povrchu, na zisťovanie prítomnosti vody v lunárnej pôde a vývoj lunárnej atmosféry. Pristávací modul meria tepelnú vodivosť a teplotu lunárneho povrchu, seizmickú aktivitu v okolí miesta pristátia a ďalšie parametre. Výsledky meraní by mali prispieť k výberu optimálneho miesta pristátia budúcej indickej pilotovanej lode na Mesiaci.
RM
