Prístav v Bratislave kedysi patril medzi najväčšie stredoeurópske riečne prístavy a prekladiská tovaru. V súčasnosti ešte funguje, je však aj pripomienkou čias, keď bol Dunaj hlavnou európskou obchodnou tepnou spájajúcou západ a východ.
Areál prístavných bazénov, skladovacích plôch a hydrotechnických zariadení je jedným z posledných zvyškov starej priemyselnej zóny v Bratislave. Jej súčasťou bolo postupne viac ako 20 tovární, napríklad Cvernovka, Gumon, Kablo, rafinéria Apollo, Bratislavské automobilové závody a o kúsok ďalej Dynamitka, ku ktorej mal byť postavený umelý kanál.
Krotenie rieky
Po stáročia pretekal Dunaj cez Bratislavu úplne voľne. Mesto čelilo každoročným povodniam, hromadiacim sa ľadom a meandrujúci tok znemožňoval väčšiu výstavbu pozdĺž jeho brehov. Až v 19. storočí sa začali spevňovať brehy a regulovať koryto. Na okraji vtedajších obytných zón na ľavom brehu začala rásť priemyselná štvrť a na rieke nákladný prístav, ktorý napokon poskytoval priestor na kotvenie až 250 lodí. V roku 1897 pribudli dva bazény s prekladiskom a skladmi, kde mohli plavidlá prečkať obdobia zamrznutej alebo inak nesplavnej rieky a podstupovať opravy – Zimný prístav.
Prístav bol dôležitým bodom pre lodné obchodné trasy vedúce na východ do Odesy, Rostova, Batumi, až do Perzie a Turkmenistanu. Obchodná Orientálna spoločnosť tu v rokoch 1921 až 1942 organizovala medzinárodné Riečne veľtrhy. Hneď prvý ročník zaznamenal 154-tisíc účastníkov, čo bolo o polovicu viac, ako mala Bratislava vtedy obyvateľov. Význam prístavu odvtedy upadol a továrne na brehu vystriedali obchodné a kancelárske centrá. Naďalej však má výhodnú polohu na križovatke Rýnsko-dunajského a Balticko-jadranského koridoru Transeurópskej dopravnej siete, a teda aj budúcnosť.
Poschodový sklad
Niekdajšiu slávu Zimného prístavu pripomínajú nielen jeho rozmery. V rokoch 1935 – 1940 tu inštalovali lodný výťah na vyťahovanie lodí na breh a bližšie k dielňam. Výťah je doteraz funkčný a prednedávnom bol použitý na vytiahnutie ďalšej pamiatky – remorkéra Šturec, posledného motorového vlečného člna u nás. Neďaleko stojí Dom lodníkov zo 40. rokov minulého storočia, ktorý architektonicky nadväzoval na odkaz funkcionalizmu. Dom lodníkov je chránenou pamiatkou prístavu spolu s prístavnou prečerpávacou stanicou, ktorá len náhodou unikla demolácii pri stavbe bratislavského mostu Apollo.
Unikátnou stavebnou pamiatkou je prvý viacpodlažný sklad na našom území. Sklad č. 7 z rokov 1921 – 1922 mal byť podľa pôvodného zámeru jedným z desiatich poschodových skladov na brehu rieky, napokon však zostal jedinou dominantou prístavu, pretože výstavbu zmarila hospodárska kríza. Železobetónová konštrukcia so stĺpmi s ovinutou liatinou a hríbovými hlavicami sa vyznačuje vysokou nosnosťou. Okrem konštrukčnej výnimočnosti je pozoruhodná aj svojou architektonickou formou s tromi vežami, pripomínajúcou architektúru palácov či sakrálnych stavieb. Sklad bol poškodený počas bombardovania prístavu a rafinérie Apollo v roku 1944, po vojne ho však opravili a v 80. rokoch sa stal kultúrnou a technickou pamiatkou. V rokoch 2007 – 2008 prešiel pamiatkovou obnovou a v súčasnosti plní kultúrne a spoločenské účely.
Poézia ocele a hrdze
Veľká rieka nemusí poskytovať len romantické predstavy vodného tuláctva, pokojných lužných lesov a rybačky za úsvitu. Romantikou 21. storočia sa, aspoň pre niektorých, stávajú aj staré industriálne areály plné ocele a hrdze. Prostredie starého prístavu, ktorý naďalej pracuje, hoci svoje najlepšie roky má už dávno za sebou, môže tiež inšpirovať, pretože dokáže pripomínať dejiny rieky a ľudí na nej rovnako ako inštalácie v technickom múzeu.
R
