Vplyv človeka na krajinu z dôvodu využívania modernej techniky a technológií, ako aj z dôvodu uspokojovania potrieb rastúcej ľudskej populácie je čoraz výraznejší. Dochádza pri tom okrem iného k znižovaniu až strate biologickej rozmanitosti. Ako vyzerá biodiverzita v priemyselných parkoch a ako ju môžeme obnoviť a chrániť?
Biologická diverzita je rozmanitosť živej prírody od genetickej úrovne až po krajinné ekosystémy. Najčastejšie sa biodiverzita vníma, skúma a hodnotí na druhovej úrovni ako druhová bohatosť. Budovanie priemyselných areálov (parkov), ktoré zaberajú veľké plochy, je príkladom negatívneho vplyvu na lokálnu biodiverzitu.
Výrobný areál v Nitre
Priemyselné areály sa väčšinou, aspoň na Slovensku, stavajú na zelenej lúke a zaberajú veľké plochy prevažne poľnohospodárskej pôdy. Pri budovaní priemyselných komplexov (aj inej stavebnej činnosti) sa musí podľa zákona o ochrane pôdneho fondu urobiť tzv. skrývka kultúrnych vrstiev pôdy (A a B pôdny horizont). Na stavenisko sa naváža nepriepustný materiál za účelom spevnenia povrchu. Dochádza k zhutneniu pôdy a jej slabšej priepustnosti pre vodu, menia sa fyzikálno-chemické vlastnosti pôdnych profilov. Výrobný areál Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. (ďalej len JLR) sa nachádza v severozápadnej časti extravilánu mesta Nitra (miestna časť Dražovce) a v katastrálnom území obce Lužianky.
Geomorfologicky patrí územie do Nitrianskej nivy, nachádza sa v inundačnom území rieky Nitra. Proces výstavby areálu si vyžiadal rozsiahle terénne úpravy, hrubé vrstvy navážok na spevnenie podkladu a zníženie hladiny podzemných vôd, čo malo následne fatálny vplyv na biologickú rozmanitosť v priebehu výstavby priemyselného areálu aj po jej ukončení. Výrobný areál je zastavaním a vybetónovaním obslužných plôch a komunikácií z hľadiska prítomnosti rôznych foriem života takmer sterilný. V orničnej vrstve pôdy je obvykle na jednom štvorcovom metri 2 800 až 3 000 g biomasy živočíšneho pôvodu (od mikrofauny po megafaunu), no podiel v antropogénnych pôdach je len 370 až 400 g/m2.
Rozsiahle komplexy priemyselných areálov s priľahlou infraštruktúrou (v prípade JLR je to plocha 50 km2) vytvárajú tiež migračné bariéry pre živočíchy a rastliny a negatívne ovplyvňujú lokálnu biodiverzitu (druhovú bohatosť).
Šanca na prežitie
V prírode neustále prebiehajú zmeny rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, tzv. ekologická sukcesia. Po ukončení výstavby a terénnych úprav dochádza k znovuosídľovaniu biotou na miestach, kde to stanovištné podmienky a spôsob údržby plôch umožňujú. Spontánna obnova ekosystémov z hľadiska rýchlosti a druhovej bohatosti je limitovaná zásobou genetického materiálu (diaspór) a živín na nezastavaných plochách areálov.
Tieto procesy sekundárnej sukcesie môžu byť aj manažované. Priemyselné areály tak môžu byť pre mnohé druhy nielen vhodný náhradný biotop, ale aj šancou na prežitie ich populácií. Zatracované a zabudnuté industriálne stanovištia sa javia ako kľúčové miesta pre ochranu našej prírody. Predstavujú vhodný náhradný biotop, niekedy priam poslednú šancu na prežitie v kultúrnej krajine súčasnej strednej Európy. Pochopenie princípov moderného fungovania a ochrany industriálnych stanovíšť chceme ilustrovať na príklade biomonitoringu v priemyselnom parku v Nitre.
Spolupráca s odborníkmi
Na jeseň 2018 začala výrobu automobilka JLR. Súčasťou jej firemnej kultúry je okrem starostlivosti o zamestnancov aj starostlivosť o pracovné a životné prostredie.
Monitoring bioty v areáli výrobného závodu JLR vyplýva pre výrobcu z požiadaviek normy ISO 14001:2015. Ide o systém environmentálneho manažérstva, ktorého úlohou je aj kontrola environmentálneho vplyvu na životné prostredie s cieľom ochrany biodiverzity.
Za týmto účelom nadviazala JLR spoluprácu s odborníkmi z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre a Ochrany dravcov na Slovensku. Výsledkom tejto spolupráce je inventarizačný prieskum a od roku 2019 monitoring vývoja populácií vybraných bioindikačne významných skupín živočíchov a sukcesného vývoja vegetácie. Sleduje sa osídľovanie na vybraných monitorovacích plochách (vodné biotopy – vsakovacie nádrže dažďovej vody) s cieľom podporiť revitalizáciu areálu formou zelených ostrovov a znížiť vplyvy výstavby (september 2016) a výrobnej činnosti priemyselného komplexu JLR (október 2018) na biodiverzitu.
Čiastkové výsledky monitoringu bioty sú príkladom fungovania výrobného závodu, ktorého súčasťou výrobnej stratégie je environmentálna politika vrátane sekundárneho ekologického využitia industriálnych stanovíšť. Je to aj potvrdenie toho, že nejde o neproduktívne vynaložené finančné prostriedky a že implementácia environmentálnej politiky je možná aj v slovenských podmienkach.
Výsledky monitoringu bioty
V priebehu rokov 2019 až 2021 sme sústredili pozornosť na monitorovanie rastlinstva a vybraných skupín živočíchov na vsakovacích (retenčných) vodných nádržiach a ich kontaktnom území. Vychádzali sme zo skutočnosti, že voda je podmieňujúci aj limitujúci faktor výskytu bioty a nádrže sú z hľadiska prevádzky a režimu údržby vhodným habitatom pre rôzne druhy rastlín a živočíchov.
Sukcesným vývojom sa vytvárajú podmienky na formovanie spoločenstiev rastlín a živočíchov a vsakovacie nádrže poskytujú vzácnu príležitosť na sledovanie ich postupného osídľovania. Tieto nádrže majú vysoko eutrofizované vodné prostredie s rozvojom vláknitých rias a perifytonu. Sú lichobežníkového profilu, zahĺbené 3 m pod terénom a majú priepustné dno. Ich vodná plocha je od 0,6 do 1,4 ha, výška vodnej hladiny kolíše od 30 cm po vysychajúce časti. Vodná hladina je kolísajúca, najvyššia nami zaznamenaná výška vodnej hladiny je 25 – 30 cm, vodný stĺpec je prehrievaný.
Úspešná revitalizácia
Monitoringom sme počas trojročného obdobia zistili viaceré, aj vzácne druhy živočíchov. To reprezentuje postupné obnovenie biodiverzity a nových vhodných stanovíšť v silne antropogénne zasiahnutom území.
Veľkým prínosom na vytvorenie zelených ostrovov v sledovanom území bola akceptácia nášho návrhu na ponechanie štyroch retenčných nádrží v nezásahovom stave, teda bez čistenia bahenného nánosu, bez vysekávania a kosby náletových drevín a rastlín. Prirodzené zanášanie betónových nádrží vytvorilo vhodné podmienky pre existenciu pôdneho krytu, vegetácie, prítomnosť bezstavovcov aj stavovcov. Vytvoril sa základ vhodného trofického reťazca a získali sa úkrytové priestory pre živočíchy. Tým vznikol v industriálnom areáli a okolitej poľnohospodárskej krajine hodnotný biotop. V pomerne krátkom časovom období sme monitorovali ukážkový sukcesný proces. Zistili sme výskyt 90 druhov cievnatých rastlín, 18 druhov vážok, 48 taxónov pavúkov, 9 druhov drobných cicavcov, 34 druhov vtákov a niekoľko druhov ďalších skupín živočíchov.
Revitalizácia areálu po masívnych terénnych úpravách pri vzniku závodu prebieha vďaka vybudovaniu retenčných (vsakovacích) nádrží prirodzene. Tie predstavujú vhodný ekosystémový prvok v priemyselnom areáli. Okrem vodozádržných opatrení plnia aj funkciu habitatov, ktoré následne vytvárajú vhodné životné podmienky pre biotu. Podmienky na malom priestore dali možnosť koexistencii teplomilných aj suchomilných druhov na okrajoch nádrží, ale tiež pre hygrofilné a hygrické druhy úzko viazané na vodné prostredie.
Rastú tu kvitnúce rastliny (potrava pre hmyz a bylinožravce), ktoré zároveň tvoria úkryt a prostredie na hniezdenie živočíchov (rast biodiverzity). Počas roka sú to vhodné napájadlá, v zime zasa zimoviská (pôdne bezstavovce, obojživelníky, slimáky, červy, larválne štádiá hmyzu a i.). Z tohto pohľadu je potrebné udržiavanie rastlinného porastu a hladiny vody v retenčných nádržiach.
Areál JLR je jedným z príkladov, že industriálne stavby môžu pri vhodnom manažovaní slúžiť ako zelené oázy a tak prispievať ku kompenzácii straty pôvodných stanovíšť v krajine. Príklad tohto automobilového závodu môže byť inšpiráciou vhodne zvolenej stratégie revitalizácie industriálneho prostredia.
Ivan Baláž, Filip Tulis, Stanislav David, Zuzana Krumpálová, Zuzana Poláčiková, UKF v Nitre
Kornélia Petrovičová, SPU v Nitre
Roman Slobodník, Ochrana dravcov na Slovensku
Martin Drozd, JLR Slovakia, s. r. o.
